Pohoda vo Valdanos
Po včerajšom okružnom výlete Skadarské jazero - Rumija - Starý Bar máme oddychový deň, vyspávame, čosi balíme (zajtra ráno odchádzame na štyri noci do Durmitoru) a okolo obeda sa ideme opäť okúpať. Už nie na "Veliku Plažu", posledný zážitok so silným vetrom na tejto mnohokilometrovej pieskovej pláži nám stačil, radšej zájdeme do Valdanos, kde sme sa snažili nájsť ten bájny kemp v olivovníkovom háji, ktorý nám sľubovali obaja naši knižní sprievodcovia a ktorý tam už dávno nie je (po tejto skúsenosti berieme našich sprievodcov so značnou rezervou).
Je tam však pláž, v podstate taká malá zátoka, obkolesená miernymi vrchmi, kamienková a tichá, kam, ako sme zistili, chodia z väčšej časti hlavne domáci. Nie je to z Ulcinj ďaleko, len okolo osem kilometrov, parkovať sa dá na lúke pri pláži, voda je príjemná a je tam dokonca aj malá zátočinka pre deti, Rebeka je vo vode v jednom kuse a čvirikov rev pri stretnutí s morskou vodou sa pomaly mení na blažené čľapkanie. Veľmi príjemný deň pred cestou do hôr.
Pláž vo Valdanos
Tam v svahu oproti bol kedysi ten slávny kemp
Olivovníky okolo Valdanos
Ostrog - kláštor v skalnom útese
Posledná večera na ulcinjskom hrade (paradajková čorba a teľacie cordon bleu, mňam, výborné a lacné) a posledný večerný výhľad na vysvietenú zátoku. Ráno vyrážame smer Virpazar (kúsok Skadarského jazera pretína most, ktorým vedie hlavná cesta na Podgoricu) - Podgorica - Nikšič. Kúsok pred Nikšičom sa nachádza jeden z hádam najznámejších kláštorov Čiernej Hory - Ostrog. Hnedá tabuľa "Manastir Ostrog" nás naviguje k odbočke z hlavnej cesty a táto jazda patrí k našim najadrenalínovejším zážitkom z čiernohorských ciest. K Ostrogu síce vedie aj nová cesta z Podgorice, ktorá je v omnoho lepšom stave, ale nie je pri Podgorici značená, a tak všetci aj tak chodia tadiaľto. Uzučká rozbitá cesta, auta sa musia navzájom vyhýbať (modlite sa, aby ste tu nestretli autobus), zvodidlá žiadne, pod nami útes. A teplo.
V okolí Podgorice už začalo byť teplo vážne, ak nemusíme, tak radšej ani nezastavujeme, a na parkovisku pod Ostrogom je už 37 stupňov. Rybilka (rodičia poznajú) samovoľne prešla do tekutého stavu, všetci sme okamžite a úplne mokrí, čvirik má na sebe pre istotu mokrú plienku...Pri Ostrogu je viacero parkovísk - jedno veľké je ešte pred spodným kláštorom, pri ktorom sú stánky so suvenírmi a reštaurácie, jedno je kúsok za spodným kláštorom a druhé priamo pri hornom kláštore. My sme ostali na tom strednom a ku kláštoru stúpame po tienistej cestičke pomedzi stromy.
Cesta k hornému kláštoru
Vítané ochladenie, okolo pumpy sú pohádzané peniaze veriacich (foto Miňo)
Ostrog je naozaj impozantný - horný kláštor je čiastočne vysekaný do skaly a čiastočne vsadený do skalnej jaskyne, s útesom nad ním aj pod ním (doteraz sa nevie, ako ho vlastne kedysi dokázali postaviť). Keď ste už pri ňom, veľmi to nevidno - najlepšie si celý útes vychutnáte ešte z hlavnej cesty Podgorica - Nikšič, odkiaľ ho vidno ako malú bielu bodku vsadenú do stredu vysokej skalnej steny. Na vstup do kláštora čaká rad ľudí (je to údajne najobľúbenejšie pútnické miesto v Čiernej Hore), takže dovnútra nejdeme, v sálavom teple tu nevydržíme dlho. Môžete si tu kúpiť sviečky a zapáliť ich v svätyni (a dostanete k nim svätenú vodu v malej plastovej fľaštičke s reliéfom Ostrogu).
Celá posádka (foto Miňo)
Rad ľudí čakajúcich na vstup do Ostrogu
Sviečky, ktoré sa chystáme zapáliť (foto Miňo)
Pohľad z parkoviska
Spodný kláštor
Konečne v Durmitore
Posilnení jahňacinou z grilu (mmm) z jednej z reštaurácií pri spodnom parkovisku pokračujeme na durmitorskú náhornú plošinu (a pevne veríme, že tam už bude chladnejšie). Krajina je nádherná, kamenisté balkánske hory, salaše, dedinky, kravy sa prechádzajú po ceste, menej minaretov a viac pravoslávnych kostolov. Našim cieľom je Žabljak, centrum Národného parku Durmitor. Do Žabljaku prichádzame podvečer, začína sa stmievať a my hľadáme ubytko (opäť už skoro za tmy)...po preskúmaní kempu pred Žabljakom a jednej ubytovne sa nám nakomiec podarilo nájsť krásnu drevenú chatku s výhľadom na hrebeň Durmitoru, hneď pod hlavnou cestou (ktorá je v Žabljaku len jedna, je to totiž také menšie - a lacnejšie a menej preplnené turistami - Štrbské Pleso). Máme pred sebou dve túry (alebo skôr túričko-prechádzky s deťmi na chrbte) k dvom jazerám, ktoré nie sú od Žabljaku ďaleko - Crno jezero a Zminje jezero.
Prvé večerné zahliadnutie durmitorských hôr (foto Miňo)
