Červená kráľovná nám prezradí, načo nám je vlastne sex

Autor: Ivana Krekáňová | 8.10.2014 o 18:50 | (upravené 8.10.2014 o 19:54) Karma článku: 10,78 | Prečítané:  12558x

Poslednou dobou čítavam literatúru faktu menej a menej. Niežeby som jej predtým čítala obrovské množstvá, to nie. Ak som si mala vybrať, príbehy mali pre mňa vždy oveľa neodolateľnejšie čaro. Teraz je však podiel takýchto kníh pri mojej posteli na povážlivom minime, keďže jediná strana ma dokáže spoľahlivo uspať. Vyhováram sa na deti a nie na svoju lenivosť vyburcovať sa k sústredeniu, ako inak.

Za rok sa ich ale predsa len niekoľko nazbieralo a jednou z nich bola aj kniha od známeho vedeckého popularizátora, evolučného biológa Matta Ridleyho - The Red Queen. Sex and the Evolution of Human Nature (ktorá mimochodom vyšla aj v češtine). Matt Ridley píše veľmi čitateľne (čo by mal každý popularizátor vedy), ale zároveň dostatočne do hĺbky na to, aby mali jeho práce čo povedať aj odborníkovi v danej oblasti (teraz nehovorím o sebe).

Červená kráľovná je postava z Alice v krajine zázrakov, presnejšie povedané z jej pokračovania Za zrkadlom a s čím sa tam Alica stretla. Je to vlastne šachová figúrka, ktorá musí neustále utekať, pretože krajina sa pohybuje spolu s ňou a ak chce napredovať, musí bežať rýchlejšie než krajina okolo nej. V evolučnej biológii sa táto postava preto vžila pre výraz efekt červenej kráľovnej ako pomenovanie javu, kedy sa okolité prostredie neustále mení a tak sa všetky organizmy v ňom musia meniť a prispôsobovať, teda vyvíjať, a aj tak stále čelia hrozbe, že ich prevalcujú druhy, ktoré sa prispôsobili lepšie.

[Krátke prekladateľské okienko pre hnidopichov: že ste ešte nepočuli o červených šachových figúrkach a ani o nejakej Červenej kráľovnej, ktorú by Alica v krajine zázrakov stretla? Niet divu - preklad Alice v krajine zázrakov sa v tomto snažil prispôsobiť čitateľovi a hoci v Anglicku sa používala okrem červeno-čiernej aj červeno-biela kombinácia figúrok, z pôvodnej Červenej kráľovnej v slovenčine stala Čierna. Lenže evolučný biológ Leigh Van Valen použil v roku 1973 túto postavu pre pomenovanie už uvedeného javu a tak oživil pôvodnú Červenú kráľovnú, ktorá sa tak preniesla v odborných textoch aj do slovenčiny. Pekná ukážka, že naturalizácia v preklade nemusí z dlhodobého hľadiska vždy slúžiť pre pochopenie. Koniec prekladateľského okienka a späť k zaujímavej knihe.]

Ako napovedá sám názov, Matt Ridley sa zaoberá tým, akú úlohu hrá sex vo vývoji ľudskej prirodzenosti a v knihe predkladá niektoré z najnovších vedeckých zistení a veľmi zaujímavé vysvetlenie (nielen) úlohy sexu v evolúcii druhov (aby som vás nenapínala - podľa neho ním bojujeme proti chorobám a parazitom, ale celú argumentáciu odo mňa nechcite, tú si prečítajte). Veď čo to vlastne sex je a prečo vznikol je jednou z najvzrušujúcejších otázok evolučnej biológie (a nie je náhoda, že sex prezývajú kráľovnou evolučných problémov). Prečo máme napríklad len dve pohlavia a nie štyri? A načo nám vôbec sú rozdielne pohlavia, keď asexuálne rozmnožovanie je omnoho jednoduchšie (teraz pomlčme o pôžitku, tu sme v evolučnej biológii a ako sme si nedávno mohli so zaujatím prečítať, také mačky z toho veľa pôžitku teda nemajú). Ako sám hovorí: "When I was a working zoologist, friends would sometimes ask how I could possibly spend three years studying just one species of bird. Could there be that much to learn about the common pheasant? To this I would reply, with what I suppose was irritating conceit, that mankind is just one species of mammal and two thousand years of inquiring into the nature of human beings have not apparently exhausted the subject. We are just another species - albeit a rather peculiar one. And we will never understand ourselves unless we understand how our natures evolved."

Je podľa neho nemožné pochopiť ľudskú povahu bez pochopenia toho, ako sa vyvíjala a zároveň nie je možné pochopiť, ako sa vyvíjala bez pochopenia vývoja ľudskej sexuality. A prečo práve sex? Môžete namietnuť, že sú aj iné stránky ľudskej povahy než tento spôsob pre nás zväčša príjemného trávenia voľného času. Čo je síce pravda, ale naša reprodukcia je jediným cieľom, na ktorý sme boli uspôsobení a všetko ostatné je len prostriedkom na ceste k jeho dosiahnutiu. Dedíme sklony prežiť, jesť, myslieť, rozprávať... Ale predovšetkým dedíme sklon množiť sa.

Tí z našich predkov, ktorí potomstvo mali, naň preniesli svoje vlastnosti a gény, tí, ktorí potomstvo nemali, nič na budúce generácie nepreniesli. Z čoho vyplýva, že všetko, čo zvyšuje našu šancu úspešne sa rozmnožiť bolo odovzdané ďalej na úkor všetkého ostatného. Jednoducho povedané, tie vlastnosti, ktoré sa reprodukujú, zostávajú a tie ostatné vymierajú. A z tejto vo svojej podstate jednoduchej premisy sa závratným spôsobom odvíjajú rôzne zdôvodnenia a argumentácie, ktoré sa nevyhýbajú ani tak chúlostivým záležitostiam ako sú gén homosexuality či prirodzený odpor voči incestu. Matt Ridley sa kontroverzným súvislostiam nevyhýba, pretože sa snaží len opísať našu povahu a prirodzenosť a nesnaží sa predpisovať nám žiadne morálne pravidlá, ako by sme sa mali správať, na to sú tu iní. Toto je súhrn vedeckých poznatkov a určitých záverov, ku ktorým dospel (a nie len on) na ich základe.

Je to fantastické (a miestami poriadne politicky nekorektné, tak ale aj stereotypy a sexizmus z niečoho vznikli) čítanie nielen pre tých, ktorých táto oblasť zaujíma (hoci zapáleným bojovníkom za tradičnú rodinu resp.  za ten podivný vynález menom genderová rovnosť by som ho veľmi neodporúčala). Od najnovších genetických teórií, cez korelácie medzi pohlavím a postavením v spoločnosti, mýtu zvieracieho altruizmu, až po úlohu parazitov v evolučnej biológii, Shakespeara, svet zvádzania a vnímania krásy a toho, čo je v ľudskej povahe univerzálne (a že veta "attractive males make inattentive fathers" nemusí platiť len pre vtáky) - táto kniha je plná zaujímavostí.

Evolúcia ako taká nie je cieľom, ale spôsobom riešenia problémov a napriek všeobecne prijímanému mýtu nie je o prežití celého druhu, ale o prežití určitých jednotlivcov v rámci toho istého druhu, ktorí medzi sebou neustále súperia (najčastejšie o to, kto v konečnom dôsledku dostane najlepšie gény). Takže ak chcete vedieť, prečo si muži kupujú drahé autá a ženy sa snažia vyzerať mladšie než v skutočnosti sú, alebo prečo nie sme hermafroditi, prečo majú dobre živené zvieratá štatisticky o čosi viac synov než dcér, či je láska racionálna a čo s tým všetkým má politické súperenie (a cirkev) a úloha cudzoložstva vo vývoji nášho reprodukčného systému, prečítajte si.

Na záver prepíšem výborný Darwinov citát z knihy, ktorý presne vystihuje dôvod, prečo by eugenika nikdy nefungovala. Tu je skutočné ihrisko Červenej kráľovnej: krásna žena musí byť krajšia ako ženy okolo nej, inak by sme ju za krásnu nepovažovali, bola by len obyčajná, pretože hoci je to depresívne, krása nemôže existovať bez škaredosti. A naše zmysly sa všednosťou ľahko otupia, hocijako výnimočná by bola inde a inokedy.

"If all our women were to become as beautiful as the Venus de Medici we should for a time be charmed; but we should soon wish for variety; and as soon as we had obtained variety, we should wish to see certain characters in our women a little exaggerated beyond the then existing common standard."

A už naozaj na úplný záver slová autora, ktoré stoja za to:

"Half the ideas in this book are probably wrong. The history of human science is not encouraging. Galton’s eugenics, Freud’s unconscious, Durkheim’s sociology, Mead’s cultural anthropology, Skinner’s behaviourism, Piaget’s early learning and even Wilson’s sociobiology all appear in retrospect to be riddled with errors and false perspectives. No doubt the Red Queen’s approach is just another chapter in this marred tale. No doubt, its politicization and the vested interests ranged against it will do as much damage as was done to previous attempts to understand human nature. The western cultural revolution that calls itself political correctness will no doubt stifle inquiries it does not like, such as those into the mental differences between men and women. I sometimes feel that we are fated never to understand ourselves, because part of our nature is to turn every inquiry into an expression of our own nature: ambitious, illogical, manipulative and religious. (...) But then I remember how much progress we have made since Hume, and how nearer to the goal of complete understanding of human nature we are than ever before. We will never quite reach that goal, and it would perhaps be better if we never did. But as long as we can keep asking why?, we have a noble purpose."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?