Jonathan Strange & Mr Norell - fantázia v austenovskom štýle

Autor: Ivana Krekáňová | 17.1.2014 o 14:18 | Karma článku: 5,89 | Prečítané:  482x

Susanna Clarke sa vo svojom debute z roku 2004 (ktorý mimochodom písala údajne až desať rokov) vracia do Anglicka na začiatku devätnásteho storočia. Do Anglicka, ktorému vládne šialený kráľ Juraj III. a ministri, ktorým nikto neverí, a ktoré sa zmieta v napoleonských vojnách, lebo akýsi Korzičan sa nevedel zmestiť do kože. Jednoducho Anglicko ako má byť, až na to, že v tejto alternatíve histórie v ňom existuje mágia.

Teda existovala, dokonca ešte tak nedávno ako pred nejakými dvesto rokmi, v časoch legendárneho Johna Uskglassa, Havranieho kráľa* a jeho ciest do krajín mimo tohto sveta. Potom pomaly vymizla, až z nej ostala len bledá spomienka na zašlú slávu a množstvo anglických gentlemanov, pre ktorých je štúdium mágie (teoretické, samozrejme) vynikajúcou výhovorkou na zakladanie pánskych klubov, ale predstava, že by mali mágiu aj naozaj praktizovať, v nich vyvolávala prinajmenšom pohoršenie.

strange.jpg

"A gentleman could not do magic. Magic was what street sorcerers pretended to do in order to rob children of their pennies. Magic (in the practical sense) was much fallen off. It had low connexions. It was the bosom companion of unshaven faces, gypsies, house-breakers; the frequenter of dingy rooms with dirty yellow curtains. Oh no! A gentleman could not do magic. A gentleman might study the history of magic (nothing could be nobler) but he could not do any."

Ľudia si pri slove mág zvyčajne predstavia postaršieho gentlemana sediaceho v klube nad zaprášenými knihami o mágii, lenže potom sa objaví samotársky pán Norell. Ten má síce zaprášených kníh viac než ktokoľvek iný, ale tým všetky jeho vlastnosti, ktorými by sa mohol čo i len vzdialene podobať na všeobecne prijímanú postavu mága - gentlemana aj končia. Pán Norell je jeden z najvtipnejšie opísaných odľudov anglickej literatúry, ktorý je v spoločnosti nudný až strach ("Mr Norell cleared his throat and was perhaps about to embark on one of his long, uninteresting expositions of the philosophy of modern magic, when Mr Drawlight glided forward, took Mrs Wintertowne's hand and rescued them both") a dokáže sa sťažovať na všetko možné ("poor Mr Norell was constantly affronted by people's misconceptions concerning magic and was forever lamenting the general ignorance upon the subject"), ale: mágiu skutočne ovláda.

Čoskoro sa preslávi ako jediný skutočný mág v Anglicku, veď Lord Liverpool potrebuje magickú pomoc v boji proti Napoleonovi ako soľ a hoci Norellova samoľúbosť nepozná hraníc, v Londýne veľmi rýchlo zistí, že aj mágovia potrebujú PR. Napriek tomu, že jednou z inherentných snáh tohto najnovšie hrdinu francúzskej blokády je odstrániť akúkoľvek potenciálnu konkurenciu, do života mu vstúpi jeho presný opak, Jonathan Strange, a Norell ho prijme ho za žiaka. Lenže zbaviť sa starých zvykov nie je také ľahké a keď sa Strange začne pohrávať s temnejšími odtieňmi mágie, ich cesty sa rozídu...

"Magic, which has seemed so familiar just hours before, so English, had suddenly become inhuman, unearthly, otherlandish."

A to sme len na úplnom začiatku tisícstranového (no, záleží na vydaní, ale každopádne krátka novelka to určite nie je) panoptika, kde stretnete šialeného kráľa Juraja, lorda Byrona či Wellingtona. A nie je to len mierne alternatívna história plná sociálnej satiry a vynikajúco vystihnutých postáv, ale aj naozaj výborný fantastický príbeh, ktorý vzdáva hold názvu žánru, do ktorého býva zaraďovaný najčastejšie, teda čistej fantázii. Niekoho možno odradí jeho rozsiahlosť a (najmä zo začiatku) pomalšie tempo, ktoré si vychutná čitateľ, ktorý vie hru s jazykom oceniť (a jej pomalosť a rozvláčnosť je jednou z vecí, ktoré jej dali istú originalitu a vďaka ktorým vybočuje z rady), ale verte mi, naozaj stojí za to, od prvých strán vtipnej satiry mravov až po posledné strany plné temnej fantastiky (nie je žiadna náhoda, že jeden z blurbov je práve od Neila Gaimana).

"Privately Sir Walter and Mr Canning thought that the plan had failed because Mr Norell had no talent for creating horrors. Mr Canning complained that the nightmares Mr Norell had sent the Emperor (which chiefly concerned a captain of Dragoons hiding in Buonaparte's wardrobe) would scarcely frighten his children's governess let alone the conqueror of half a Europe. For a while he had tried to persuade the other Ministers that they should commission Mr Beckford, Mr Lewis and Mrs Radcliffe to create dreams of vivid horror that Mr Norell could than pop into Buonaparte's head. But the other Ministers considered that to employ a magician was one thing, novelists were quite another and they would not stoop to it."

Román bol okrem iného zaradený do širšieho výberu na Man Bookerovu cenu (v roku 2004) a vo svojom žánri získal prestížnu cenu Hugo (v roku 2005). I keď zaradiť túto originálnu knihu len do žánru fantastiky ju náležite nevystihuje, pretože je originálna práve svojim spracovaním - Susanna Clarke ju totiž skutočne poňala v štýle anglickej literatúry na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia, s poznámkami pod čiarou, ktoré sa niekedy ťahajú aj na niekoľko strán, príležitostne archaickou angličtinou, či názvami kapitol ako "the unaccountable appearance of twenty-five guineas" a dotvárajú jej epiku, osviežujúcimi ilustráciami, a predovšetkým štylistickým využitím jazyka, ktorým pripomína humor Jane Austenovej a jej comedy of manners, len v trochu ostrejšie sarkastickom štýle. Jednoducho chuťovka pre tých, ktorí to vedia oceniť.      

"Can a magician kill a man by magic?" Lord Wellington asked Strange. Strange frowned. He seemed to dislike the question. "I suppose a magician might," he admitted, "but a gentleman never could."

---

Susanna Clarke - Jonathan Strange & Mr Norell, Bloomsbury 2004

* tu sa ospravedlňujem, ak to popletiem, ale nemala som v rukách preklad, takže len tipujem, ako to asi mohlo byť preložené

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?