Gréci hlásali, že všetko plynie. My tvrdíme, že každý udáva.

Autor: Ivana Krekáňová | 26.9.2013 o 17:16 | Karma článku: 6,72 | Prečítané:  809x

Povedal politický väzeň v cele na Lubianke. V románe Život a osud by sa len ťažko našli slová, ktoré by ho lepšie vystihli. Vasilij Semionovič Grossman, hoci známejší skôr ako vojnový korešpondent a publicista, vytvoril epický obraz z doby bojov o Stalingrad. Bol ich priamym účastníkom a neskôr prešiel celým frontom od Volgy až po Berlín. Označovať toto dielo len ako historický vojnový román je však značne nevýstižné. Grossman ho napísal už v roku 1960, v Sovietskom zväze ju zakázali, KGB rukopis zhabala a kniha vyšla až po dvadsiatich rokoch, a aj to len na Západe; v Rusku až po začiatku politiky glasnosti o ďalších osem rokov neskôr.

grossman.jpgŽivot a osud je presne taký typ ruského románu, aký si pod takýmto názvom predstavíte: hrubizná sedemstostranová epopeja plná Viktorov Pavlovičov a Jevgenijí Nikolajevien, kde sa po prvých sto stranách už nedokážete zorientovať, kto je vlastne kto, pretože všetky mená sa zlievajú dokopy. Ale ak to zvládnete a prečítate to celé, otvorí sa pred vami mnohovrstevný obraz ruskej spoločnosti. Doslova otvorí, pretože málokto dokáže slovami preniesť vizuálne obrazy tak ako Rusi. Len si to skúste predstaviť: dym dvíhajúci sa nad zemľankou, Nemci, ktorí v bunkri spievajú O Tannenbaum, hmla plná klamlivého ticha, zasnežená step poprerývaná pásmi stoviek tankov, vietor, ktorý snehom zavieva telo mŕtveho letca, gestapácke auto, ktoré uháňa po jesenných autostrádach, vôňa vyhriatych orosených stromov...

A ani to nie je všetko. Bitka o Stalingrad Grossmanovi poslúžila ako centrálna os, okolo ktorej vytvoril celú sieť osudov a obrazov a vytvoril tak nielen významné historické dielo, ale zároveň aj psychologickú drámu, romantický príbeh a traktát obviňujúci represívnu stalinskú moc. Znie to pompézne a prázdne, ja viem, ale už len ten záber stojí za to: od nemeckého tábora, kde ruskí zajatci pracujú na stavbe vyhladzovacích zariadení, stalingradských bunkrov, uličiek Kazane či Moskvy, židovského geta, predných frontových línií, vypálených dedín, Kolymy a Vorkuty, vedenia tankového zboru, až po väzenský táborový kolos Daľstroja, kde sa ľuďom život stráca pod sibírskym ľadom, stretnutie s ostreľovačom Vasilijom Zajcevom, historky spájajúce sa so stalingradskými bunkrami a zemľankami, náladu v slávnom dome šesť lomeno jeden, malicherné škriepky o prídely v ústave jadrovej fyziky. Prejdete sa s tankovým práporom od Uralu až po kalmyckú step, budete vypĺňať kráľa všetkých byrokratických dotazníkov, posedíte si na slávnostnom zasadnutí oblastného výboru pri príležitosti výročia Októbrovej revolúcie, budete sledovať každodenné starosti vojakov či myšlienkové pochody náčelníka Sonderkommanda a nerozlučne spojené paralelné svety vojny a snahy o prežitie a udaní, výsluchov a táborového myslenia ("človek mimo tábora nemôže byť predsa nešťastný").

"Okno jej bytu bolo obrátené smerom k drôtenému plotu geta. Knihovníčka Musja Borisovna sa v noci prebudila, poodhrnula okraj záclony a uvidela, ako dvaja vojaci vlečú za sebou guľomet. Na jeho vyleštenom trupe sa blýskali modré škvrny mesačného svetla. Počula tichý hukot motorov. Autá sa priblížili ku getu s tlmeným reflektormi, spopod kolies sa im kúdolil ťažký nočný striebristý prach - plávali ako bohovia v oblakoch. V tieto mesačné chvíle, keď útvary SS a SD, oddiely ukrajinských policajtov, pomocné jednotky a automobilová kolóna zálohy Vedenia bezpečnosti ríše dorazili k bránam spiaceho geta, si žena uvedomila údel dvadsiateho storočia."

Nie je veľmi ťažké pochopiť, prečo mu knihu zakázali, prečo sa jej vydania nedožil. Svojimi slovami dokázal majstrovsky opísať, o čom je vzťah medzi dvoma ľuďmi ("videla ho recitovať verše, videla ho aj užívať preháňadlo"), ale aj antisemitizmus očami starej pani, ktorá dobre chápe, že nádej, ktorej nie je nikde viac ako v gete, nemá nič spoločné s rozumom, je nezmyselná a zrodená z inštinktu. Dokázal opísať nielen komplikované vzťahy v rodine, ale aj hypnotickú silu svetových ideí, ťaživý strach pred hrozbou zatknutia a mimoriadny význam spojenia "dôvera strany". Dokázal opísať nielen atmosféru židovského transportu a dobytčieho vagóna, ale aj muky bezprávneho života bez povolenia na pobyt, bez prídelových lístkov a vo večnom strachu z domovníka. A predovšetkým nebezpečenstvá kultu osobnosti ("oproti mne kráčal portrét") a totalitného štátu, ktorým nemyslel len hitlerovské Nemecko.

"Keď sa presvedčil, aká je to hlúposť a nezmysel a že o ničom už nemusí pochybovať, vyslovil to, čo v podobných prípadoch povedali tisícky ľudí pred ním: ´To je absurdné, absolútne ničomu nerozumiem, je to veľké nedorozumenie.´ Ale to už neboli slová slobodného človeka."

Tento román dokončil v roku 1960 a už vtedy napísal: "Absolútne násilie totalitných sociálnych systémov dokázalo paralyzovať celé kontinenty ľudských duší." Dobre chápal, že zmysel života nie je v jednote (v mene rasy, boha, strany, štátu), ale v osobitosti a rozdielnosti každého jednotlivca a videl, že sovietska moc to dobre chápe tiež.

Odvážil sa odsúdiť hrôzy úplnej kolektivizácie v tridsiatych rokoch ("Videl vlaky plné rozkulačených rodín. Videl, ako vysilení ľudia padali do snehu a viac už nevstávali. Videl uzatvorené mŕtve dediny s pozatĺkanými oknami a dverami. Videl zatknutú roľníčku, otrhanú ženu so žilnatým krkom, upracovanými, tmavými rukami, na ktorú sa s hrôzou pozerali jej eskortujúci: tá žena zošalela od hladu a zjedla obe svoje deti."), hladomor na Ukrajine, vykopávanie hrobov z masových popráv a spaľovanie tiel, politické procesy a čistky z roku 1937, veľkú ideu spoločenského dobra, ktorá nemilosrdne zabíja a ničí životy, spôsob, akým štátna moc vytvára nové dejiny, systém, ktorý dokáže vziať človeku sedem rokov slobody za preklep v úvodníku, kde sa zatvára za "nesovietske" myslenie a na základe paragrafu 58-10 - kontrarevolučná agitácia a kde každý od ošetrovateľa v poľnom lazarete po predavačku môže byť udavač.

"Ach priatelia drahí, viete si vôbec predstaviť, čo je to sloboda tlače? V jedno pokojné povojnové ráno otvoríte noviny a namiesto triumfálneho úvodníka, namiesto listu pracujúcich veľkému Stalinovi, namiesto správy o tom, že brigáda zlievačov nastúpila do zmeny na počesť volieb do Najvyššieho sovietu, o tom, že pracujúci v Spojených štátoch vítali Nový rok v stave depresie, rastúcej nezamestnanosti a chudoby, nájdete v novinách, hádajte čo? Informáciu! Viete si predstaviť také noviny? Noviny, ktoré prinášajú informáciu?!"

Nuž áno, príbeh je to rozťahaný, vlečúci sa; plný množstva postáv a rôznych miest, kde sa odohráva, ktorému akoby chvíľami chýbala koherencia a boli to len pospájané poznámky vojnového korešpondenta. Je však aj fascinujúci, chvíľami krásny a chvíľami neuveriteľný, smutný a dôležitý zároveň.

---

Vasilij Grossman - Život a osud, preložil Igor Otčenáš, Ikar 2008

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?