Dobrodružná cesta pod sedlo Ala-Kol

Autor: Ivana Krekáňová | 16.9.2013 o 22:24 | (upravené 16.9.2013 o 22:34) Karma článku: 8,83 | Prečítané:  650x

Posledné ráno v údolí Altyn-Arashan je chladné a polojasné, balíme čo sa dá a to, čo sa nedá, dávame na kopu pre našich dvoch nosičov, ktorí našťastie naozaj dorazili. Obaja stoja pri kôpke stanov, jedla, varičov a spacákov a začínajú sa pomocou ručnej váhy deliť. Problém s nosičmi býva v tom, že neskúsené oko turistu pri pohľade na nich nedokáže odhadnúť, či sú dobrí a skúsení, alebo nie, a tak sa musí spoľahnúť na úsudok toho, kto ich najíma, čo je v našom prípade Jevgenij, ktorý je niekde v Biškeku. Nuž uvidíme.

Hneď v kempe sme prešli na druhú stranu rieky Altyn-Arashan, našťastie po moste. Asi hodinku stúpame hore údolím a potom sa stáčame doprava a stúpame lesom popri horskom potoku. Na mieste, kde ho musíme prejsť na druhú stranu, sme pochopili, že mostom akéhokoľvek druhu je už asi koniec. Je tam len pár brvien len tak ledabolo prehodených cez rozbúrenú vodu, ktorá sa valí okrem iného aj po nich a tak sú tak krásne klzké, ako len mokré drevo vie byť, ale našťastie sme sa všetci (aj všetko) dostali bez ujmy na druhú stranu.

Posledné ráno v kempe v údolí Altyn-Arashan

DSC_0673.JPG

Po tomto sme prechádzali na druhú stranu

DSC_0674.JPG

Počas prudkého stúpania lesom začalo najskôr mrholiť, potom pršať; v hustej vlhkej hmle vidíme len najbližšie stromy a blato pod nohami. Keď sme vyšli na trávnaté lúky nad hranicou lesa, narazili sme na ďalší potok, cez ktorý sa musíme dostať, čo ale už nie je tak jednoduché. Nakoniec sme ho po dlhšom a pozornom skúmaní a odhadovaní vzdialenosti jednotlivých použiteľných balvanov preskákali, tentoraz už nie úplne bez ujmy, ale nie je to také hrozné. Okolo nás stáda kráv a oviec a zahmlené ostrovčeky skál. Asi po dvoch hodinách hmly a mrholenia sa oblačnosť začína trhať a my pred sebou vidíme sedlo Ala-Kol (3800 m.n.m.), cez ktoré by sme mali zajtra pokračovať ďalej.

Prvé náznaky modrej oblohy nás hneď nabíjajú energiou; hmla má síce atmosféru, ale keď je na mieste, na ktoré sa už možno nikdy v živote nevrátite, vie to naštvať

DSC_0675.JPG

DSC_0678.JPG

Tam niekde pred nami je sedlo Ala-Kol...

DSC_0679.JPG

DSC_0681.JPG

DSC_0683.JPG

DSC_0684.JPG

DSC_0685.JPG

...a tam pod nami je údolie Altyn-Arashan

DSC_0688.JPG

DSC_0690.JPG

foto Kreky:

S1280006.JPG

Dnes budeme spať pod sedlom pri suťovisku, je tam rovné trávnaté miestečko, ktoré sa podľa množstva odpadkov pod skalami využíva na prespanie často. Už dávnejšie sme si všimli, že miestni nemajú vôbec zmysel pre udržiavanie čistoty v prírode (ani nikde inde, keď už sme pri tom), čo je tak trošku škoda. Konečne slnko, vyhrievame sa na karimatkách a čakáme na našich nosičov, okolo nádherné vrchy. Jednoducho pohoda.

Konečne pod sedlom Ala-Kol (a konečne slnko)

DSC_0695.JPG

DSC_0701.JPG

DSC_0696.JPG

DSC_0697.JPG

DSC_0704.JPG

DSC_0707.JPG

DSC_0709.JPG

DSC_0699.JPG

DSC_0713.JPG

DSC_0717.JPG

DSC_0718.JPG

DSC_0733.JPG

DSC_0735.JPG

DSC_0722.JPG

DSC_0726.JPG

Hore sme vyšli okolo pol jednej, a keď sú už tri hodiny a naši nosiči nikde, začíname byť nervózni. Náš sprievodca Andrej ich chodí vyzerať, pýta sa kirgizských pastierov, či ich nevideli, ale nikde nič, nikto nikde. Štyri hodiny, nič, nervozita sa stupňuje. Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme naspäť dole, do údolia by to trvalo asi tri hodiny, tak aby sme to stihli ešte za svetla. I keď opätovný prechod rozbúreného potoka (jedného i druhého) nás veľmi nenadchýna.  Po polhodine zostupu sme narazili na prvého z našich nosičov a z jeho rozhovoru so sprievodcom sme pochopili, že zablúdili (čo je pri miestnej absencii akéhokoľvek značenia či konzistentnej cesty aj celkom pochopiteľné). Ten druhý je ešte stále dosť ďaleko za ním, ale nemusíme ísť dole, tak sa plní energie vraciame pod sedlo. No dobre, tak plní energie je dosť premrštené, ono vo výške nad tritisíc je každé stúpanie také prešľapovanie z nohy na nohu.

Naše miestečko na spanie

DSC_0729.JPG

DSC_0712.JPG

(tam nad nami - vľavo - je sedlo Ala-Kol)

DSC_0711.JPG

DSC_0703.JPG

2 x foto brch: blíži sa temná obloha (v tejto výške až nepríjemne rýchlo) a my sme stále bez stanov

IMG_0644.JPG

IMG_0645.JPG

foto Kreky

S1280016.JPG

Na dnešný deň toho máme dosť, ale keď sme vyšli hore, zistili sme, že to ešte nie je všetko. Tento nosič má totiž pri sebe len jeden stan, ale našťastie mal variče a jedlo, takže sme sa aspoň najedli. Jeden stan stojí, a opäť začalo mrholiť. Druhý nosič dorazil niečo pred siedmou večer, je zatiahnuté a prší, rýchlo staviame aj druhý stan a zaliezame. V teple spacákov dúfame, že zajtra bude pekne, veci vyschnú a my vyrazíme cez sedlo Ala-Kol. Nuž, nádeje sa nesplnili tak úplne, ale to uvidíte nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?