Stúpame kamenistou cestou okolo obydlí kočovných kirgizských pastierov a stád koní a kráv, za sebou nechávame údolie Altyn Arashan, pred nami sa otvárajú výhľady na horské údolia. Prvý cieľ dnešného dňa je jazierko, skôr taká bažurinka, vo výške okolo tritisíc metrov. Z kempu nám to sem trvalo asi dve hodinky, okolo nás sa rozprestierajú lúky a hrebene hôr, ktoré trochu pripomínajú Belianske Tatry.
Údolie Altyn Arashan nechávame pod sebou
Pastvinami a okolo obydlí kirgizských pastierov
A nádherné hory naokolo
Prvé jazero, lepšie ho bude vidieť po ceste späť
Druhé jazero, ktoré už naozaj vyzerá ako jazero, je o ďalšiu hodinu ďalej a dvesto výškových metrov vyššie. Podobne ako pri včerajšom vodopáde, ani ono sa nijako nevolá, teda aspoň pokiaľ to dokážeme vydedukovať z Andrejovej mapy a angličtiny. Tu sa to pre zmenu podobá na Vysoké Tatry (teda až na Kirgizov na koňoch), len je to trochu vyššie, však. Čo pocítime hneď ako zájde slnko a začne fúkať studený vietor.
Cestou k druhému jazeru
Čisté Tatry, no nie? Druhé jazero...
Späť do kempu sú to asi dve hodiny. Užívame si nádhernú prírodu (a počasie), hru slnka a tieňov na horských lúkach, kirgizské deti na nás pokrikujú bye bye bye...
V Kirgizsku je mimoriadne populárny "horse trekking"
Tu je to malé prvé jazierko
3 x foto Kreky:
Pokojné ospalé poobedie v kempe si vychutnávame ako sa len dá, zajtra nás totiž čaká výstup pod sedlo Ala-Kol (alebo Ala-Kel, Ala-Kul - píšu to rôzne) v plnej poľnej. Teda v úplne plnej až tak nie, ráno by totiž mali prísť z Karakolu dvaja nosiči, jeden na každú dvojicu, a tí by nám mali niesť stany, benzín, variče a jedlo. Aj tak toho budeme niesť viac než dosť, tak pevne veríme, že nebudeme šľapať v daždi (a že nosiči naozaj ráno prídu).
Posledné poobedie v kempe Altyn Arashan