Z Karakolu do údolia Altyn Arashan

Autor: Ivana Krekáňová | 1.9.2013 o 22:12 | (upravené 1.9.2013 o 22:20) Karma článku: 7,94 | Prečítané:  839x

Posledný večer v rozpálenom Biškeku pred cestou na kirgizský východ si vychutnávame ruské pivo Baltika, ktoré sa mimochodom predáva podľa očíslovania objemu alkoholu - Baltika 0 je nealko, 3 je ako naša jedenástka, no a potom ešte 5, 7 a 9, môžete si vybrať. Deviatku sme radšej ani neskúšali. No, úprimne, ani sedmičku. S Jevgenijom sme sa dohodli, že stany a variče nám požičajú oni, čo sa neskôr ukázalo ako nie veľmi dobrý nápad. Jevgenij nám veci doniesol a hoci stany sme si nemali veľmi ako vyskúšať ešte pred trekom, variče sme sa rozhodli otestovať ešte posledný večer v Biškeku.

Menším problémom bolo, že takéto benzínové variče sme videli prvýkrát v živote (a po treku sme sa svorne zhodli, že dúfame, že aj posledný) a najskôr sme museli zistiť, ako sa vlastne používajú. Ako napísal brácho do palubného denníka, pomerne neúspešnou metódou montovania všetkého na všetko sme sa nakoniec dopracovali k použiteľnej verzii 3.0 a po mohutnom napumpovaní benzínu sme okrem variča zapálili aj jeho bezprostredné okolie, ale guesthouse našťastie nezhorel. Každopádne sme nakoniec zistili, ako ich zapáliť bez toho, aby zhorelo aj všetko okolo nich, a mohli sme šťastne vyraziť na plánovaný trek.

Do Karakolu sme mali vyraziť ráno o desiatej, predsa len je to vyše 400 kilometrov, ale Jevgenij meškal a evidentne mu nebolo veľmi dobre, tak sme vyrazili až po pol jedenástej a to sme ešte nakupovali potraviny na trek. Oplatí sa kupovať ich až v Biškeku (resp. kdekoľvek v Kirgizsku), ušetríte kilá batožiny a je to tu oveľa lacnejšie ako u nás. Veď ploskačka* 40 % vodky sa dá v obchode kúpiť už za päťdesiat somov (ani nie celé jedno euro, hm...). No ale nie o tom som chcela. Nákup na deväť dní (chleba, cestoviny, sladké tyčinky, a samozrejme klasické vifonky*) vyšiel jedného tak na dvadsať eur. A môžeme vyraziť na cestu. Jevgenij ju celú prespal, náš šofér zase, asi aby sa nenudil, zásadne šiel dvakrát rýchlejšie než je predpísaná rýchlosť. Veľkým prekvapením bola zo začiatku naozaj kvalitná cesta, asi jediná, na ktorú sme v Kirgizsku natrafili. Asi diaľnica, ktorá sa práve buduje. Vyprahnutá krajina, hnedočervená zvlnená pahorkatina, v diaľke zasnežené kopce, popri ceste jurty, kde sa predáva všetko možné od hôr melónov až po sušené ryby. Dosť dlho ideme po južnej strane jazera Issyk Kul, jedného z najväčších horských jazier na svete. Toto "kirgizské more" má okolo 6300 km2 a Karakol leží kúsok od jeho juhovýchodného okraja.

Foto Kreky - z auta za jazdy

DSC03975.JPG

Cesta trvala asi sedem hodín, večer sme už šťastne ubytovaní v Karakole v ruskom guesthouse a po krátkom zoznamovacom stretnutí s našim sprievodcom Andrejom, ktorý s nami pôjde na trek, ideme na večeru. Taxík (číslo z miestneho telefónu 5222) do centra (čo je jedna hlavná ulica) stojí päťdesiat somov a najlepšie je nechať sa odviezť pred supermarket Karavan. Hneď oproti je internet a kúsok odtiaľ reštaurácia Diár. Vynikajúci Brizol (čo v anglických jedálnych lístkoch niekedy nazývajú aj Brezol - mäso s paradajkami obalené v zemiakovej placke), prvýkrát čapované kirgizské pivo, na izbe sledujeme hudobnú hitparádu turkménskej televízie. Veľa sme z mesta nevideli, zajtra o siedmej ráno už vyrážame do hôr, ale o Karakole (aj o jazere Issyk Kul) ešte bude reč, keď sa vrátime z hôr.

Andrej nás o siedmej už čaká nabalený, ruksaky nechávame Jevgenijovi, odvezú nám ich do kempu v údolí Altyn Arashan, kam my prejdeme cez sedlo z inej doliny v rámci prvej osemhodinovej túry naľahko, čo znamená maximálne pozitívne naladenie všetkých členov výpravy. Začíname v údolí Kaska-Suu pri lyžiarskom stredisku Karakol Ski Base (asi dvadsať minút autom z Karakolu). Andrej nám hovorí, že toto stredisko je relatívne nové, postavili ho len pred nejakými piatimi rokmi. Využívajú ho hlavne Rusi, pochopiteľne, aj pre nich je Kirgizsko lacný sused.

Zamračené počasie pri lyžiarskom stredisku Karakol

DSC_0303.JPG

Cesta lesom...

DSC_0305.JPG

DSC_0309.JPG

Viditeľnosť nie je ideálna, sivobiela obloha, slnko vykukne len z času na čas, lesná cesta sa pomaly mení na horské lúky a pastviny a začínajú sa vynárať aj hory naokolo. Stúpame lúkami a štrkoviskom okolo ľadovca do sedla Chon-Kol-Djar (3350 metrov). Z Karakol Ski Base až do sedla to trvalo vyše troch hodín. Nie úplne slnečné panorámy, silný vietor.

Mokrými pastvinami

DSC_0321.JPG

DSC_0327.JPG

DSC_0329.JPG

DSC_0334.JPG

foto brch:

IMG_0561.JPG

IMG_0566.JPG

IMG_0569.JPG

A popri rieke až do hornej časti údolia

DSC_0335.JPG

DSC_0336.JPG

DSC_0341.JPG

DSC_0345.JPG

DSC_0353.JPG

Prvé výhľady

DSC_0356.JPG

DSC_0357.JPG

DSC_0363.JPG

DSC_0370.JPG

DSC_0376.JPG

DSC_0384.JPG

Finálny strmý výstup do sedla Chon-Kol-Djar

DSC_0390.JPG

foto brch:

IMG_0575.JPG

Výhľady zo sedla

DSC_0398.JPG

DSC_0399.JPG

DSC_0407.JPG

Zostupujeme údolím rieky Ailyamysh trávnatými svahmi. Jeden svah zvažujúci sa k rieke je tam tak strmý, že za dažďa by som ho zažiť naozaj nechcela. Už je nám jasné, že jedinú značenú turistickú cestu sme videli v Ala Archa, tu cesty nie sú žiadne. Ak sú, tak značenie ani zďaleka nevideli, len pastierske chodníčky, ktoré sa kľukatia a rozdvojujú kade-tade. Andrej nás vedie krížom cez lúky, bez akéhokoľvek vypozorovateľného vzorca. Nechcem si ani predstaviť, ako by sme trafili tam, kam máme, len s mapou**. Má to aj svoju výhodu: za celý dnešný deň sme nestretli jediného ďalšieho turistu. Je to asi aj tým, že väčšina z nich trek začína alebo končí v údolí Altyn Arashan a cez Chon-Kol-Djar už nepokračujú.

Zostup údolím rieky Ailyamysh

DSC_0412.JPG

DSC_0414.JPG

DSC_0415.JPG

Zostup až k údoliu Altyn Arashan trval dve hodiny, ďalšiu hodinu šliapeme po rozbitej lesnej ceste do kempu v údolí Altyn Arashan. Tento kemp vo výške 2300 metrov má dva hlavné guesthousy, okolo ktorých sú miesta pre stany; sú tu aj teplé sírne pramene, na jednom mieste platené (200 somov), na inom, v lese, zadarmo (preto sa údolie volá Altyn Arashan, v kirgizštine to znamená Zlaté kúpele). Z údolia vidieť zasnežený vrchol Pik Palatka (4260 metrov), čo v ruštine znamená stan, lebo ako stan naozaj vyzerá, že.

Neskoré poobedie, blížime sa k Altyn Arashan a na chvíľku zasvietilo slnko

DSC_0428.JPG

Altyn Arashan

DSC_0432.JPG

DSC_0437.JPG

DSC_0439.JPG

Tam to zasnežené slabo viditeľné na konci údolia je "stan" - Pik Palatka

DSC_0440.JPG

Sotva vychutnáme čaj na privítanie a naberieme vodu z neďalekého potoka, od Pik Palatka sa priženú temné mračná a my zaliezame do požičaných stanov. Dúfame, že budú lepšie než benzínové variče a nepremoknú, čo sa tiež tak úplne nesplnilo. Ale nie je to najhoršie, máme mokré len niektoré veci. Strávime tu ďalšie dva dni a budeme odtiaľto vyrážať na "radial hikes", čím kirgizské trekové agentúry myslia túru, z ktorej sa vrátite do kempu, z ktorého ste vyrážali. Takže dva dni (relatívne) naľahko v krásnom prostredí.

DSC_0453.JPG

DSC_0457.JPG

---

*pozn. pre prípadných grammar nazi: áno, ja viem, že ploskačka aj vifonka sú hovorové slová, ale kto chodí na trek, inak im nepovie, tak smeg off

** apropó turistické mapy: údajne sa dajú kúpiť len v Biškeku, a aj to len na jednom mieste, ale napríklad v Karakole v predajni suvenírov nám povedali, že im turistické mapy majú prísť na ďalší týždeň; je ale problém mapu zohnať, to je fakt (my sme nestihli)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?