Tradíciu blurbingu (či ako to nazvať) majú hlavne anglické vydania kníh. Možno aj inojazyčné, ale mne sa dostávajú do rúk len anglické. Tu uvádzam len zopár z tých, ktoré som náhodne vytiahla z knižnice. Zaujímavé je, že my sme, chvalabohu že žiaľbohu, ešte túto tradíciu neprevzali vo veľmi veľkej miere. A úprimne dúfam, že ani tak skoro neprevezmeme. Ak sa u nás nejaký blurb objaví, tak zväčša v českom alebo slovenskom preklade knihy, ktorý prevzal aj blurby pôvodného vydania (napr. Kniha posledního soudu, Jak jsme v Teheránu četli Lolitu, ale aj český China Mieville). Jediný pôvodne český blurb, ktorý som našla, je na prebale knihy Nassima N. Taleba Černá labuť. Dokonca hneď dva: od riaditeľa Saxo Bank Praha K. Piovarcsyho a od ekonóma T. Sedláčka, rovnako oslavné, rovnako dodržiavajúce princíp krátkej pompéznej pochvaly. V tomto prípade opodstatnenej, ale o to nejde.
"Delightful... Inventively horrific... It draws equally from George Lucas, Monty Python, Doctor Who and John Milton... The chimerical stuff of nightmare and daydream." USA Today o Neverwhere od Neila Gaimana
"An eye-opening, thought-provoking, spine-tingling, mind-boggling, wish-I-had-thought-of-that sort of science book." Matt Ridley o The Moral Animal od Roberta Wrighta
Ide o to, že pokryť polovicu (prípadne skoro celý) obal knihy spojeniami ako "thrilling and remarkable" či "wonderfully entertaining" a podobnými nič nehovoriacimi variáciami je už vážne otravné a ja ich zo zásady nečítam. Aj preto, že väčšina blurbov vyzerá ako podľa jedného formulára, kde sa menia len nadnesené výrazy, ale o knihe samej hovoria len veľmi málo, väčšinou vôbec nič. Hoci údajne až 62 % čitateľov si knihy vyberá aj podľa blurbov. Čo je tak trochu postavené na hlavu, keďže je jasné, že žiadny súdny vydavateľ si na prebal knihy nevyberie negatívny blurb, teda ak by čokoľvek ako negatívny blurb existovalo (neexistuje už z podstaty svoje povahy). Vydavatelia síce chápu, že inteligentní čitatelia si veľmi dobre uvedomujú, že blurby sú nezmyselné a bezobsažné, ale aj to, že blurby predávajú. A zohnať aspoň jednu oslavnú vetičku na akúkoľvek hlúposť je veľmi jednoduché, už len z toho princípu, že niektorí ľudia sú schopní urobiť čokoľvek, aby znesmrteľnili (ha, to je slovo) svoje meno v tlačenej podobe. Niektorí to už s chválou preháňajú tak, až je to smiešne. The Guardian napríklad pred tromi rokmi vyhlásil súťaž o to, kto napíše najabsurdnejší blurb na Da Vinciho kód, a to len ako reakciu na premrštený oslavný blurb Nicole Krauss na knihu Davida Grossmana.
"An arresting new novel... With a showman´s expert timing, she saves a terrific revelation for the final pages, transforming a glimpse of Americana into an enchanting escapist fairy tale." New York Times o Water for Elephants od Sary Gruen
"Brilliant and hugely ambitious... The kind of book that could be life-changing." The New York Times o The Book Thief od Markusa Zusaka
Aby toho nebolo málo, svet blurbingu sa (nanešťastie) rozvíja fascinujúcim tempom, a tak už máme okrem blurbov aj "blapy" a "blovery". Blap je lesklá strana hneď za prebalom, ktorá je samozrejme úplne zahltená blurbmi, ale je lesklá a preto neprehliadnuteľná. Navyše, aby ste ju naozaj, ale naozaj neprehliadli, tak prebal je zvyčajne o niečo užší, aby jasne vyčnievala. Neverila som, ale kto máte doma Anansi Boys od Gaimana, pozrite sa. Inak Anansi Boys má blurby na celých piatich (!) stranách. Ako áno, je to super kniha, ale tak päť strán? No nič. A teda blover (volá sa tak preto, lebo sa rýmuje s cover) je ešte vyšší level ako blap, teda akoby druhý obal knihy, z rovnakého materiálu ako prebal a slúži, ako inak, výhradne pre blurby (blover som zatiaľ nenašla, ale nie je všetkým dňom koniec). Svet blurbingu je jednoducho už tak nerozdielne spojený so svetom kníh (aj filmov, ale princíp je rovnaký), že ani Stephen King neodolal vyjadriť sa k tomuto fenoménu hyperbolickej extázy.
"Heartbreaking, funny, exquisitely written and, without doubt, a literary masterpiece and a classic." Daily Mail o Half of the Yellow Sun od Ch. Ngozi Adichie
"Sentence by sentence, there are few writers who exhibit the same unawed respect for language or such a relentless commitment to re-examining even the most seemingly unobjectionable of received wisdoms." Daily Telegraph o The Finkler Question od Howarda Jacobsona
Tak áno, ja viem, že blurby, hoci podozrivo unitárne oslavné, zároveň v rámci marketingových pravidiel lákajú čitateľov k literatúre, a to je chvályhodné. Tiež je pravda, že často je to dielo, ktoré opisujú, naozaj také dobré, ako sa nám snažia povedať. Ale zase nie vždy, však. A nič netreba preháňať a bohužiaľ práve slovo "preháňať" je jedno z tých, ktoré blurby tak dobre vystihujú (a bohužiaľ často aj to, že niekto je s niekým kamarát). A ďalším z kontroverzných problémov blurbov je ten, že tí, ktorí chcú blurb využiť na propagáciu svojej vydávanej knihy (alebo aj filmu, whatever), často z vyjadrenia vyberú len tie pozitívne slová a tie ostatné (a najmä kontext, alas) nechajú tak. Ale tak keď už je niečo tak immensely readable a exquisitely written, no nekúpte to. Takže, priatelia, nezabudnite: blurb, blap a blover - tri slová rozmáhajúceho sa sveta blurbingu, o ktorých ešte určite budeme počuť (i keď dúfam, že nie veľmi skoro).
