Kopy a kôpky

Autor: Ivana Krekáňová | 10.4.2013 o 21:32 | Karma článku: 8,38 | Prečítané:  424x

Ťažko povedať, či je tá zvláštna sysliaca schopnosť vytvoriť na každej voľnej ploche kôpku drobností vlastná celej mužskej populácii, alebo či je endemická len v našej rodine. Asi skôr to prvé. Mama ju nazýva všeobecným a výstižným termínom kôpky. Na kôpkach je zaujímavé to, že vznikajú takmer okamžite a nepozorovane a je veľmi ťažké zbaviť sa ich.

Teda, ťažké je to pre ženskú časť populácie. Boj s kôpkami si vyžaduje dlhoročnú psychologickú prípravu a nemalé skúsenosti. Mama sa už vďaka niekoľko dekád trvajúcemu manželstvu s chronickým kôpkárom vypracovala na úroveň takmer majstra. Takmer. Síce ich nedokázala vykynožiť úplne, ale dokáže udržiavať rovnováhu existujúcich kôpok tak, že sa nerozrastajú v počte ani veľkosti. Väčšinou. Je to neustále balansovanie na hrane noža.

Ja ako relatívny nováčik zatiaľ boj prehrávam. Máme ich doma niekoľko, čo znamená boj na viacerých frontoch, a na to ešte nie som dostatočne vycvičená. Napríklad tá na kuchynskom pulte. To nie je kôpka, ale kopa. Okrúhly drevený podnos mal byť pôvodne dočasným odkladacím miestom na drobnosti, ktoré majú byť práve poruke, alebo odložené len na chvíľku. Viete čo myslím. Kľúče od auta, pero, zápalky... Nuž, ono to tam aj bolo. Chvíľku.

A je to tam stále, ale stratené v presýpajúcej sa hore vecí od tých jasného pôvodu až po tie bližšie neurčeného až neznámeho charakteru a účelu. S úmyslom získať argumentačné zbrane som sa podujala preskúmať obsah tejto  kopy. Reflexná páska, hračka z Kinderka, malý skrutkovač, druhý malý skrutkovač, drevené špáradlo (nie jedno, ale počítať sa mi to nechce), hracie kocky, zápalky, USB kľúče, zapaľovače, perá, neidentifikovateľná plastová vec divného tvaru, kúsok drôtika, rôzne škatuľky s obsahom aj bez neho, ďalšia neidentifikovateľná plastová vec divného tvaru, zabalená kocka cukru, gumička(y), torzo ceruzky, sponka, vreckovka, samolepky Krtka, ďalšia neidentifikovateľná plastová ... no nič, týchto je tam viac, samolepka prasiatka s krídlami, poštová známka, vizitky, tristotisíc papierikov (lístok z parkoviska, visačka z čiernohorského vína), návod na používanie detského pršiplášťa (vážne), množstvo výstrižkov z novín (výročie Winnetoua) ... A to som bola ešte len na začiatku. Radšej som ani ďalej nepokračovala. Niektoré tajomstvá by mali ostať skryté.

Niektoré kôpky sú nevyhnutné, ako tá kôpka šekov, ktorá sa nanešťastie tiež neustále rozrastá. Niektoré sú zas tolerovateľné, ako tá kôpka rozčítaných či novo nadobudnutých kníh (i keď návod na výrobu propolisovej tinktúry z praveku niekoho z ružomberskej nemocnice a pravidlá cestnej premávky z roku 1989 posúvajú aj túto kôpku na vyššiu úroveň). A niektoré (no dobre, tak všetky) mi pripomínajú, že tu nie som sama. Takže úplne sa ich zbaviť nechcem. Bude mi stačiť úroveň takmer majstra, ako má moja mama.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?