reklama

Pri čítaní Spiróa

Po úžasnom čitateľskom zážitku zo Sándora Máraia sa mi dostal do rúk ďalší maďarský spisovateľ (zapaľovači vatier zvrchovanosti na slovenských vŕškoch odpustia), ktorý ma uchvátil. A nielen to. Jarná výstava Györgya Spiróa totiž okrem značne depresívneho pohľadu na udalosti v Maďarsku tesne po potlačení protikomunistického povstania v roku 1956 nastavuje zrkadlo aj jednej veľmi smutnej ľudskej vlastnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu

Strojný inžinier Guyla Fátray, ktorý v nádhernej zhode so svojou manželkou kedysi nadšene budoval krajinu s vidinou beztriednej spoločnosti, považuje sám seba za "čistého človeka", komunistu bez viny, akokoľvek zvláštne nám môže takéto spojenie znieť. Pravdou však je, že tento Spiróov hrdina je až príliš typický (a bohužiaľ často sa vyskytujúci) archetyp priemerného človiečika, ktorý sa chce za každú cenu udržať na tej správnej strane. Správnej nie z morálneho či etického hľadiska, ale správnej z hľadiska toho, že tá strana zvíťazí, že bude pri moci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas tej osudnej jesene roku 1956, keď sa Budapešť otriasala dunením sovietskych tankov, ktoré prišli láskavo uzemniť protikomunistické revolučné živly, bol náš hrdina (sic) v nemocnici. Rutinná operácia. Z nemocnice sa dostal, keď už bolo po všetkom a pociťoval to, ako by to pociťovalo možno až nepríjemne veľké množstvo ľudí, ako neuveriteľné šťastie. Veľmi dobre totiž chápal, že teraz, keď už je po všetkom, sa Sovieti neľútostne pomstia každému, kto sa na revolúcii zúčastnil. "Jeho sa represálie nedotknú, keďže ani nemal možnosť pridať sa k revolúcii. Neškodí, keď človek pár dní pred vypuknutím revolúcie nastúpi do nemocnice, do potlačenia revolúcie ostane tam a počas represálií sa pokojne zotavuje doma." On je totiž ten typický človek milión, šťastný, že nemusel urobiť žiadne rozhodnutie, ktoré by ho možno neskôr postavilo na prehrávajúcu stranu barikády. Teror ho obišiel, nevidel, nepočul. Nemusel sa rozhodovať, všetko sa rozhodlo zaňho a on len sa len opäť objavil tam, kde to zaváňalo budúcimi istotami. A to je presne to, čo má v podvedomí väčšina z nás - urobiť všetko preto, aby sme nemuseli niesť zodpovednosť za naše rozhodnutia, aby sme sa náhodou neocitli na tej nesprávnej strane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, keď už je po všetkom, tak nedokáže pochopiť, čo vlastne chceli dosiahnuť tí, čo uverili štvaniu zo západu. Pomýlené masy aby sa vzbúrili proti socializmu a chceli nastoliť kapitalizmus? To predsa nie je možné. On totiž predstavuje zosobnenie tej smutnej ľudskej vlastnosti nevidieť nechcené. "Masy nechcú vykorisťovanie, lebo ony sú ľud, a toto je prvé zriadenie v dejinách, ktoré ľud nevykorisťuje." Napriek tomu považuje napríklad socialistické súťaže, ako nazývali stále sa zvyšujúce požiadavky na plnenie noriem, za niečo, čo znemožňuje kvalitnú prácu; nechápe, ako môže byť za robotníckej vlády úkolová mzda nevýhodnejšia ako za kapitalizmu... Jednoducho idealista, ktorý si hovorí (ako väčšina priemerných ľudí, ktorí radšej neriešia ako by mali riskovať, že povedia niečo nesprávne), že to všetko sú len malé drobnosti na ceste k lepšiemu zajtrajšku, a sám tomu úprimne verí. Pretože on je čistý, jemu sa nič nestane, ničoho sa nezúčastnil, je predsa slušný človek a do ničoho sa nezaplietol. Čaká ho spokojná budúcnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A vo svojom pasívnom prístupe k životu pokračuje aj naďalej. Hľadá si nekonečné množstvo výhovoriek, len aby nemusel orodovať za susedkinho muža, ktorého odvliekli a už dva dni o ňom nikto nepočul. Nie je to preto, že by nechcel pomôcť, ale čo ak by ho to dostalo do zlej pozície? Mestom však začína otriasať vlna zatýkaní, zriaďujú sa osobitné výbory pre urýchlené tresty, všade sa kádruje, ale on má samozrejme pripravené tie správne odpovede a názory na politickú situáciu. Ale keď ho prepustia z práce a zapletú do vykonštruovaného monsterprocesu ("Veľmi dlho si sa zotavoval, súdruh Fátray. Keď je robotnícka moc v ohrození, nemaródujeme."), jeho idealistické vnímanie sveta sa v okamihu veľmi kruto zrúti do prachu a on začína v kafkovskom boji s byrokraciou, ktorú nezaujímajú dôkazy, ktoré predsa nič neznamenajú, ale len vopred známy výsledok, pomaly chápať, že sa žiadny omyl nekoná, oni si ho vyhliadli a on sa hlboko mýlil. Začína sa zmierovať s myšlienkou, že keď jedného dňa na svitaní poňho prídu, jeho susedia tam budú stáť a odpľúvať si. "Za jediné popoludnie, za niekoľko hodín sa mu zrútil život, hoci sa nič nestalo. Táto krajina je stratená." A začína chápať aj to, na akom krehkom vlásku visí existencia, psychická aj fyzická, človeka žijúceho v represívnom režime. "Človek so zdravým rozumom to šialenstvo nepochopí."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Obrali ho o vlasť, o vieru, o stranu, o minulosť i budúcnosť, o prácu. Z minúty na minútu. Bez upozornenia. Tá neprávosť až tak nebolela, skôr tá jednomyseľnosť. (...) Darmo sa usiloval ovládnuť, nevedel si poradiť s tvárami a očami, čo naňho opäť zaútočili. Hoci nechcel, od slova do slova si znovu vypočul obvinenia, osočovania, lži, stál tam a znášal, ako mu nehanebne klamú do očí."

---

György Spiró: Jarná výstava

Vydal Kalligram v roku 2012, preložila Magda Takáčová

Ivana Krekáňová

Ivana Krekáňová

Bloger 
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  4x

STARÝ BLOG, zahibernovaný. Nový v Denníku N.Prekladateľka. Introvert. Deti dve. Reading for the pleasure of it. Zoznam autorových rubrík:  Expedícia KirgizskoZápisník bibliofilaRoad trip Čierna HoraTrek v nepálskych HimalájachKorzika s ľahkou turistikouVýlety s čvirikomFotopotulkyLapidárium

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu