Čítanie pre všetkých Figurov (a figúrky) dôb súčasných aj budúcich

Autor: Ivana Krekáňová | 3.11.2012 o 21:27 | Karma článku: 5,57 | Prečítané:  1069x

"A predsa sa vrátim", píše Dominik Tatarka vo svojom "fantastickom traktáte z konca stalinskej doby" nazvanom Démon súhlasu, a pokračuje: "Rozpoviem, ako sa odohralo posledné dejstvo hry, v ktorej som prišiel o rozum, a teda aj o život."

demon-suhlasu.jpgHlavný maršal ideovej organizácie (rozumej Zväzu spisovateľov) zvolal členov na predporadu voleného orgánu. Bartolomej Boleráz, socialistický spisovateľ, je tiež jedným z "členov voleného orgánu, ktorí predstavujeme morálnu jednotu pracovníkov nášho ideového úseku, chceme byť vzorom jednotnosti a súhlasu". Bartolomej sa kedysi tešil zo života, ale teraz sa už cíti len ako parvenu, ktorého opája letieť vrtuľníkom na schôdzu v lichotivej spoločnosti činiteľa Valizlosťa Mataja, vedúceho ideológa, "pod váhou ktorého osem miliónov výtlačkov novín tvrdí,  rozhlasové stanice hlásajú, armády osvetových, knižničných, propagandistických, vedeckých a popularizačných pracovníkov rozvádzajú, vysvetľujú, učia, aplikujú, hlásajú" to, čo im bolo uložené hlásať ako jediné správne, ako jedinú pravdu. Mataj má totiž moc rozhodovať o tom, kto je spisovateľským géniom doby a kto je dobrý tak akurát na čistenie kanálov, ale Bartolomej už nechce súhlasiť a dívať sa na ostatných, ktorí sa tvária ako stranícke postoje. "Zúfalý súhlas zdá sa mi rezignáciou."

"Keď som si prezrel body, o ktorých sme mali rokovať, povedal som si: Načo tam mám ísť? Päť rát zdvihnúť ruku (toľko bolo bodov rokovania), päť ráz odsúhlasiť, čo beztak nemôžem zmeniť, môže za mňa hocikto."

"Slovom, mal som schvaľovať a súhlasiť, lebo som bol členom schvaľovacieho, súhlasiaceho orgánu, súhlasivej organizácie, mašiny, ktorá musí hladko bežať a hladko bežať môže iba po zabehaných koľajniciach súhlasu."

A tak sa Bartolomej rozhodne, že súhlasiť už nebude. Nedokáže už znášať tú rozpoltenosť súkromného a verejného života, kedy v súkromnou môžeme nesúhlasiť a povedať si to, ale vo verejnom musíme len a len pritakávať. Na verejnosti sa nikto neodváži povedať pravdu. Sám Mataj mu dohovára: "Ty ako komunista musíš chápať... že my musíme vystupovať jednotne." Bartolomej už má toho ale dosť, a tak keď sa začala schôdza predporadného orgánu, rozhodol sa vystúpiť a poevdať svoj názor. "Nenazdajky som si zasúhlasil s poradím programu. Zvyk je zvyk, otupená ostražitosť voči sebe. Ale čoskoro som sa spamätal a rozhodol sa vystúpiť. Vyslovil som svoj názor. Zaľahlo na mňa ľadové ticho. Ako topiaci som sa obzeral po tvárach, v ktorých som pred pár hodinami videli svoju oporu. Teraz tie tváre onemeli, zmeraveli."

"Keby raz ktosi z múdrych mojich súčasníkov komunistov len raz nesúhlasil alebo sa aspoň hlasne opýtal, ako to je a či je to správne, ľahšie by sa mi verilo." Bartolomej už nechce žiť v tejto ideovej lži a tak, keď vrtuľník s ním a Matajom po ceste zo zjazdu havaruje a obaja zomrú, vstane z mŕtvych, aby svoj príbeh porozprával, aby porozprával o kulte osobnosti, o démonovi súhlasu, aby rozprával a rozprával. O figúrkach, ktorými boli oni všetci, ktorí súhlasili.

"Figúrka je človek, ktorý v mene svojho presvedčenia súhlasí s tým, že ho povyšujú na miesto, na ktoré nestačí. Figúrka je úloha, ktorú človek hrá, ktorú iba hrá, zle hrá. Figúrka je úloha, v ktorej človek hrá, že za nič nemôže, že tamhore vyššie sú činitelia, ktorí za neho myslia, rečnia, plánujú, za neho rozhodujú, za neho nesú zodpovednosť."

Vôbec nezáleží na tom, či je dej metafora alebo nie, nezáleží ani na tom, ako to dielo nazveme, či satira, traktát, podobenstvo, záleží len jednom jedinom - aby sme si uvedomili, aká obrovská dokáže byť trýzeň v mysli človeka, ktorého ovládol démon súhlasu. Jav jednohlasného súhlasu je totiž jav neprirodzený a zhubný. Príbeh je doplnený "rozprávkou" O vládcovi Figurovi, alebo, inak povedané, o dobe, kedy bola pravda prísne stráženým štátnym tajomstvom, pretože v tých rokoch "páni Figurovia, narobili ste strašné množstvo figúrok, figúrok predsedov, figúrok robotníckych riaditeľov, figúrok funkcionárov. V mene disciplíny, v mene rýchlejšej cesty k socializmu karieristi a chytráci naháňali ľudí nie iba do družstiev, ale i na miesta, do položenia, postojov, kde sa dá nimi posunovať ako figúrkami na šachovnici." Pretože pre činiteľa totalitného režimu "materiálom je človek, sú masy".

Pri čítaní diel a príbehov na túto tému vo mne stále silnejšie zaznieva: ako môžeme súdiť? My, čo môžeme (ak naozaj chceme), ako chceme súdiť tých, čo žili v klietke beznádeje, bezradnosti, bezútešnosti a sivoty, ako si môžeme dovoliť byť tak samoľúbi a súdiť tých, čo nevedeli, kedy a či vôbec tá doba démona súhlasu skončí. Ako si my môžeme byť tak istí, že my by sme nesúhlasili, ak by sme tým povedzme odsúdili naše dieťa neštudovať, ako si môžeme byť tak istí, že my by sme sa riadili vyšším princípom? Ja si istá nie som. Úprimne. A pevne verím, že to nikdy nebudem musieť zistiť.

Dominik Tatarka: Démon súhlasu, Vydavateľ: Artforum, 2009

"Nie, ani najväčším chytrákom sa nepodarí opravdivého človeka udržať v postavení figúrky." Bodaj by mal pravdu.

-----

Pikoška na záver, z rozprávky O vládcovi Figurovi, hovorí sám veľký Figura: "Ja to urobím nenápadne, tak, ako by sme to všetci robili - urobím to organizovane, to znamená pomocou organizácií, ktoré odsúhlasúvajú to, čo ja chcem. V každej organizácii odhora až celkom dole budem mať jadro smelo vyzdvihnutých, ušne založených funkcií. Masy sú vojnou vyčerpané, otrasené a trasú sa pred ďalšou pohromou. Ja im dám perspektívu, nalejem im optimizmu, dodám istoty."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?