Domáci sú neuveriteľne ochotní, džús a káva na privítanie, balkón s výhľadom na more, oproti cez zátoku vidno večerné svetlá Risanu (najstaršie mesto Boky Kotorskej, len tak na okraj). Miňovci zbehli na večeru, kde objavili čaro teľacej čorby, my s čvirikom nestíhame.
Ostrov Gospa od Škrpjela v kotorskom zálive
Tam niekde na druhej strane sme bývali
Kotor - mesto pod útesmi
Kotorský záliv sa zarezáva vyše 20 kilometrov do pevniny medzi pohoriami Orjen a Lovčen. Na druhý deň odchádzame do Kotoru (UNESCO) - prehliadka starého mesta, až na kotorskú pevnosť nad mestom, zase príliš veľa schodov a na tú chvíľu sa nám nechce vyťahovať krosná. Prechádzame sa úzkymi kotorskými uličkami, pekné miestečko. Povinný nákup magnetiek a ochutnávka kotorskej teľacej čorby (zisťujeme, že je to niečo ako naša kapustnica - všade ju varia inak). Pokračujeme dole čiernohorským pobrežím cez Budvu a Bar na Ulcinj - podľa sprievodcov by mal byť vo Valdanos, čo je dedinka asi 8 kilometrov pred Ulcinj, tichý a idylický kemp s bungalovmi roztrúsenými v olivovníkovom sade na brehu mora.
Prechádzka historickým Kotorom
Komu sa chce šlapať, tak tadiaľto sa ide zo starého mesta do kotorskej pevnosti
Na pobreží Kotoru
Prechádzame celým čiernohorským pobrežím, je tu nádherne, všade samé hory (už vieme, prečo sa táto krajina volá tak ako sa volá). Miňovci idú pred nami a kúsok pred Ulcinj ich zastavuje chlapík v aute, že má cestovku, strašne rád Slovákov, super vilu presne pre nás...tak sa ideme pozrieť do cestovky (Omega Travel, inak je na výpadovke Ulcinj - Bar), nad ktorou veje slovenská aj česká vlajka, pozeráme ponuku, ale my, zaslepení vidinou tichých bungalovov medzi olivovníkmi na brehu mora, nechávame „super vilu" v meste ako otvorenú možnosť a ideme do Valdanos. Valdanos sme našli, aj pláž, aj olivový háj, len kemp akosi nikde; chlapík, čo sedí pri rampe na pláž, nám ukazuje cestu (8 kilometrov a nájdete kemp), tak sme sa dostali zase späť do Ulcinj, kde síce sú aj kempy, ale nič pre nás. Tak sme sa nakoniec vrátili do Omega Travel, kde majú tak strašne radi Slovákov, a vzali „super vilu", z ktorej má byť výhľad na more. More síce nevidíme, ale bývanie je v pohode, tak ostávame na štyri noci.
Jedna zo zastávok na čiernohorskom pobreží
Oddychový deň, Velika Plaža a moslimský Ulcinj
90 % obyvateľov Ulcinj (najjužnejšie mesto Čiernej Hory) tvoria Albánci. Hneď na našej ulici sú dva minarety a o piatej ráno nás zobudil spev muezínov. Nabiehame na režim Nikšičko piva. Dnes je po ceste opäť ďalší oddychový deň, ideme preskúmať Veliku Plažu, čo je čiernohorská rarita - jediná piesková pláž v Čiernej Hore, ktorá má asi 20 kilometrov (ni, niekde je napísané že 13, niekde že 20, ale to je v podstate jedno, je proste dlhá) a vraj liečivý piesok. Je rozdelená na miestne pláže (my sme vyskúšali Safari beach a miňovci Imperial), kde sa platí vstupné. Je 34 stupňov a pri mori príjemne, ale fúka silný vietor a piesok máme úplne všade (hlavne chudák čvirik, v ušiach, v nose, v očiach, v mlieku...), žiadne vetrolamy nepomáhajú a tak sa po dvoch hodinách vzdávame a ideme preč.
Podvečer prechádzka po meste a na hrad - Ulcinj má ďaleko od romantického prímorského mestečka, bordel, špina, betón, žobráci, množstvo áut, nie veľmi pohľadná zástavba, všade povešané prádlo, bary, motorky...ale zase všetko fakt lacné. Fakt. Hrad v Ulcinj je asi jediné miesto, ktoré je ako tak pekné, sú tam reštaurácie s výhľadom na prístav a mestskú pláž (dostať sa tam s kočíkom je síce trochu komplikované, schody hore aj dole, ale zas ich nie je toľko a tak strmých ako v Dubrovníku), v uličke popri reštauráciách sa na nás vrhajú čašníci ako osy na med, každý nás volá do tej svojej (super ausblick! Ja mám ešte viac super ausblick!). V jednej sme aj ostali, ceny ako v Žiline, a výhľad na vysvietenú zátoku stojí za to.
Prechádzka podvečerným Ulcinj
Hrad v Ulcinj
Zajtra nás čaká výlet na Skadarské jazero, najväčšie jazero Balkánu.
