Čierna Hora road trip štart – cesta tam

Autor: Ivana Krekáňová | 12.9.2012 o 12:55 | (upravené 13.9.2012 o 9:37) Karma článku: 8,26 | Prečítané:  2011x

Tento rok sme sa rozhodli urobiť si road trip po Čiernej Hore. A pretože sme čvirika zobrali na prvú takto dlhú cestu, šli sme cez Chorvátsko, keďže sme nevedeli, ako ďaleko sa s ním dostaneme, ako to bude zvládať, či nakoniec neostaneme len v Chorvátsku pri mori (not the case, happily). Chorvátsko síce nie je Čierna Hora, ale nakoniec som sa rozhodla začať aj cestou tam - patrí to predsa k tomu. Ale nebojte, len to rýchlo prebehneme, a v ďalšom článočku už budeme v Čiernej Hore.

Plán bol vyraziť zo Žiliny o štvrtej ráno, nakoniec sa podarilo o pol piatej (aj tak sme dobrí, s čvirikom). Auto naložené ako keby sme šli na tri mesiace na Sibír, na diaľnici sa stretávame s druhou časťou posádky, zapíname vysielačky a raňajkujeme na maďarskej hranici. Chorvátsku hranicu prechádzame na obed, pokračujeme smer Záhreb a Karlovač.

Tranzitná noc v znamení Karlovačka

Pri Karlovači prespíme, chceme niečo nájsť v mestečku Duga Resa, ale nakoniec máme problém nájsť Duga Resu (ale aspoň sme videli pivovar, kde sa varí Karlovačko). V Duga Rese je motel na kopci nad mestečkom, zdá sa nám byť (na prvú tranzitnú noc, predsa len musíme šetriť) trochu drahý a tak ostávame v priváte nad barom, ktorý vlastní domáca pani s jedným prominentne vystupujúcim zubom, fúzmi a bradou (áno, bola to žena). Blízkosť baru je najväčšou výhodou tohto ubytovania a tak hneď končíme pri Karlovačku (keď už sme videli ten pivovar, no nedajte si).

IMG_3019u2_BL.jpg

Posádka: krekovci a miňovci (foto Miňo)

IMG_070_BL.jpg

Najmladší člen posádky ešte nevie, čo ho čaká

IMG_060_BL.jpg

Open air omša na odpočívadle

Konečne more

Na druhý deň ráno sme chceli z Duga Resy vyraziť už o ôsmej, aby sme sa dostali čo najďalej po pobreží k čiernohorským hraniciam, no ale deti, takže vyrážame o pol desiatej. Na prvom odpočívadle za Splitom sme zažili open air omšu naživo. Prešli sme kúsok Bosny a Hercegoviny, ktorá pred Dubrovníkom zasahuje až na pobrežie, a odbočujeme na polostrov Pelješac, kde chceme ostať ďalšie dve noci (aby sme si dali jeden deň kúpania v mori ako oddych po dvojdňovej ceste autom - vyhovárame sa, že to kvôli deťom, ale všetci sa už na lážo plážo tešíme).

IMG_086_BL.jpg

Večerný Pelješac

Na Pelješaci (samé vinice a vinárstva) sme skončili v mestečku Trstenik, na strane polostrova, ktorá je otočená k otvorenému moru (a preto tam je fakt studená voda). Trstenik je maličký, obkolesený vrchmi, plný áut. Prichádzame podvečer, máme najskôr problém zaparkovať a potom nájsť ubytko (po prvé je už večer a po druhé sa chceme ubytovať len na dve noci). Nakoniec končíme v dusnej izbe bez balkóna v uličke kúsok od námestia, ďaleko od auta a na druhom poschodí, ale už sme tak unavení (hlavne deti), že kašleme na to a ostávame.

Pohoda na pelješackej pláži

Ráno sa (konečne) nemusíme nikde ponáhľať, celý deň sa vyvaľujeme pri mori na malej kamienkovej pláži (viac ako dva dni by sme síce takto na jednom mieste nevydržali, ale má to niečo do seba), čvirik má prvý dotyk s morom (rev), oproti vidno ostrov Mljet, kam sa dá ísť na z Trstenika na celodenný výlet. Kopec Čechov a Slovákov (to je ale prekvapenie, že), večer živá hudba, hviezdna obloha a cikády...zajtra vyrážame ďalej.

Lážo plážo v Trsteniku

IMG_098_BL.jpg

IMG_143_BL.jpg

IMG_162_BL.jpg

IMG_175_BL.jpg

IMG_180_BL.jpg

Dubrovník s kočíkom - nikdy viac

Z Trsteniku sa nám podarilo vyraziť až o pol jedenástej (všetci dúfame, že tento trend stále neskoršieho vyrážania sa nám podarí zvrátiť). Chceme si kúpiť nejaké víno, keď už sme na polostrove známom svojimi vinárstvami, ale nakoniec si kupujeme domácu rakiju, mandarinicu a travaricu (veď sme Slováci, nie). Pokračujeme do Dubrovníka, kde si chceme spraviť mikro prehliadku starého mesta. V Dubrovníku sme okolo obeda, je nejakých 33 stupňov.

Okolo hradieb starého mesta

IMG_200_BL.jpg

IMG_201_BL.jpg

IMG_211_BL.jpg

Miňovci idú do starého mesta úzkou strmou uličkou, my to po schodoch s kočíkom nedávame, tak ideme okolo. Najskôr nemôžeme nájsť vchod za hradby, keď sme našli bočný, tak tadiaľ to nešlo (samé strmé schody), potom sa dostaneme do slepej uličky k malému prístavu, až nakoniec nám nejakí Česi poradili, kadiaľ (zase obísť celé hradby okolo k hlavnému vchodu), teplo je v tých kamenných uličkách zadúšajúce (ale čvirik sa zatiaľ statočne drží). Keď sme sa konečne dostali do starého mesta, rýchlo sme ho pozreli, posedeli v tieni a ideme späť (zase musíme kočík vytlačiť hore ku podzemným garážam). Máme dosť.

IMG_213_BL.jpg

IMG_214_BL.jpg

IMG_219_BL.jpg

Konečne vstup do starého mesta aj pre kočík

IMG_221_BL.jpg

Uličkami Dubrovníka...vyzerá to tam malebne, ale primyslite si to teplo

IMG_224_BL.jpg

IMG_228_BL.jpg

IMG_229_BL.jpg

IMG_234_BL.jpg

IMG_238_BL.jpg

IMG_246_BL.jpg

IMG_248_BL.jpg

IMG_264_BL.jpg

IMG_265_BL.jpg

IMG_271_BL.jpg

IMG_275_BL.jpg

Posledný pohľad na Dubrovník z cesty smerom do Čiernej Hory

No, vidím, že som prvé dni presunu zas až tak rýchlo neprebehla, ale už sme v cieľovej rovinke - na čiernohorskej hranici.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?