Kateřina Tučková – Vyhnání Gerty Schnirch

Autor: Ivana Krekáňová | 14.4.2012 o 21:59 | Karma článku: 9,16 | Prečítané:  829x

Mladá Gerta Schnirch so svojou šesťmesačnou dcérkou bola len jednou z tisícov Nemcov, ktorých v noci z 30. na 31. mája 1945 vyhnali z Brna pod ozbrojeným dohľadom na dlhý pochod do Pohořelíc. Doteraz nepoznáme presné číslo, koľkí zomreli po ceste, koľkí vyčerpaním v Pohořeliciach, koľkí za hranicami. Koľkých mladí chlapci zo Zbrojovky v zápale krvavého nadšenia umlátili k smrti alebo zastrelili, koľké znásilnili, kde sa im zapáčilo.

gerta.jpg

Gerta, tak ako mnoho iných brnenských Nemcov, pochádzala zo zmiešanej rodiny. Jej matka bola Češka, otec Nemec a zarytý fašista, správny Übermensch. Ich domácnosť sa počas vojny začala pomaly rozdeľovať na Gertu s matkou a otca s Fridrichom, členom Hitlerjugend, ktorý sa časom začal dívať aj na matku chladne, ako na českú slúžku. Gerta, vtedy ešte stredoškoláčka, si chcela len žiť po svojom, učiť sa kresliť a blúdiť so svojou židovskou kamarátkou Janinkou zákutiami Svitavy a na konci vojny by tak možno ani nechápala, prečo je vlastne na strane vinných. Vojna sa ale nedala prehliadnuť. A z balkónov Neues Rathaus už dávno viali červené zástavy s krížom na bielom poli.

„Válka byla dlouhá. Začala nenápadně, aniž by si Gerta všimla, a rozpínala se, až se nakonec vklínila do všech koutů jejich života. Zrušením kurzu pana Kmenty to začalo a pokračovala to plíživě až k nim domů, přímo do jejich kuchyně, kde se otec nad novinami smál, když jim předčítal, jak z kavárny Esplanade hnali svlečeného Žida tak rychle, až si pod schody zlomil vaz. Matka se tehdy rozplakala nad nedůstojným koncem lidského života. Neobešlo se to bez křiku, stejně jako když věnovala půllitr mléka paní Goldsteinové odvedle, protože nestihla nakoupit v hodinách určených Židům."

Tí Nemci, ktorí po vojne ešte v Brne boli, mali veľmi zlé postavenie. Týkalo sa ich mnoho obmedzujúcich nariadení, museli nútene pracovať a mesto bolo plné protinemeckých nálad. Gerta dobre vedela, čo sa chystá. Mala smolu, že bola dcérou hajlujúceho otca, mala smolu, že nikoho nezaujímalo, že ona si vybrala byť Češkou po matke, že otec jej matku fyzicky týral a jej robil ešte horšie veci. Dobre vedela, že to nikoho zaujímať nebude. A vedela aj to, že ak by sa jej maličkej Barborke niečo stalo, tak by sa pomiatla. Že jej dcérka bola to jediné, kvôli čomu sa rozhodla to peklo prežiť. Že by dala všetko na svete za istotu, že im dvom nikto neublíži. Môj čvirik má teraz pol roka, toľko, čo mala Gertina dcérka, keď ich z Brna vyhnali a preto som prežívala ten hrozný pochod ešte omnoho intenzívnejšie.

Gerta šla aj na Benešov silne protinemecký prejav v Brne  12. mája 1945, pretože chcela vedieť, čo sa s nimi stane. Šla tam aj napriek tomu, čo okolo seba videla, nemecké ženy upratujúce sutiny po bombardovaní, s malými deťmi, ktorým nikto nedal najesť, a ak sa Čechom, ktorí na ne dohliadali, zdalo, že pracujú pomaly, postavili ich k špičkami a tvárou k stene a dostali obuškom do zátylku, po čom im v tvári ostala namiesto nosa len krvavá masa. Stále dúfala, že ona, ktorá nikdy nikomu nič zlé nespravila, bude môcť ostať. Po jeho prejave jej už ale neostala žiadna nádej.

„Trest Němcům? Všem Němcům? Nebo trest Němcům, kteří se provinili, kteří pomáhali budovat Říši, kteří se snažili urvat si pro sebe víc českého nebo víc židovského? Kterým Němcům?"

Zemský národní výbor vydal 29. mája 1945 výnos o vyvedení Nemcov z Brna a keď ho povolil aj Národný výbor mesta Brna, vyhnaniu Nemcov už nestálo nič v ceste. 30. mája 1945 večer ich zhromaždili okolo dvadsaťtisíc, najmä žien, starých a nevládnych, pretože muži mali ostať v brnenských pracovných táboroch na nútených prácach. V noci z 30. na 31. mája sa vydali na pochod do Pohořelíc.

A to je len začiatok. Prežijeme s Gertou celý jej život, od bombardovania Brna cez život odsunutých Nemcov vo Viedni v prvých rokoch po vojne, roky práce na poliach južnej Moravy, obsadzovanie nemeckých majetkov, vytváranie jednotných roľníckych družstiev, udavačov, inváziu spriatelených vojsk do Československa, jej ponižujúcu prácu ako nespoľahlivej osoby, život v socialistickom raji a roky normalizácie, jej neschopnosť sprostredkovať svojej vlastnej dcére, čo zažila a prečo sa s tým nevie zmieriť. Tak obrovské množstvo ľudských osudov, nielen toho Gertinho, v jednej jedinej knihe.

Na prebale knihy je napísané: „Román o jednom osudu zlomeném dějinami, o vině Čechů a Němců, o tom, zda je možno odpustit a porozumět..." Odpustiť možné je. Porozumieť nie. Kateřina Tučková vo svojom románe kladie dôležité otázky, z ktorých tá o kolektívnej vine je len jedna z mnohých. Češi mali Nemcom za zlé, že slepo poslúchali rozkazy, ale keď sa situácia otočila a oni sa mohli konečne pomstiť, nesprávali sa o nič lepšie. Tejto myšlienke sa venuje aj Josef Urban vo svojom diele Habermannův mlýn, ale Kateřina Tučková sa jej zhostila s takou spisovateľskou brilantnosťou, ktorá sa len tak nevidí. Silný príbeh. Jednotlivca aj národa.

Kateřina Tučková je len o rok staršia ako ja. Pre mňa je nepochopiteľné, ako tak mladá autorka dokázala napísať tak pôsobivé, mnohostranné, plastické, mrazivo kruté dielo, a skláňam sa pred ňou veľmi, veľmi hlboko. V mojich očiach sa zaradila na úroveň takých velikánov českej literatúry, ako je Arnošt Lustig, a už sa teraz sa teším na jej ďalší román Žítkovské bohyně. Za román Vyhnání Gerty Schnirch získala Kateřina Tučková cenu Magnesia Litera 2010 - Knižní klub Cena čtenářů a bola nominovaná na Cenu Josefa Škvoreckého, Magnesia Litera za prózu a Cenu Jiřího Ortena. Kniha vyšla aj v taliančine a pripravuje sa jej vydanie v maďarčine.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?