Julian Barnes - The Sense of an Ending

Autor: Ivana Krekáňová | 5.4.2012 o 13:39 | Karma článku: 8,19 | Prečítané:  538x

Keď je človek mladý, myslí si, že dokáže predvídať to, čo mu vek prinesie; vie si predstaviť ako bude sám, rozvedený, ovdovený; dokáže vidieť deti, ktoré vyrastú a opustia ho, umierajúcich priateľov, dokonca aj blížiacu sa smrť. To všetko je pozeranie sa vpred, do budúcnosti. Čo si však mladý človek väčšinou neuvedomí, je aký je to pocit, keď sa z budúcnosti pozrie späť, na svoju minulosť.

the-sense-of-an-ending.jpg

A o tom, aké je to pozrieť sa späť a uvedomiť si, aké nové emócie nám vek dal, aké je to uvedomiť si, že čím menej svedkov nášho života je okolo nás, tým menej si budeme istí, kto vlastne sme a kým sme boli kedysi, je táto kniha. Hneď na prvej stránke je napísané: „What you end up remembering isn´t always the same as what you have witnessed."

Tony Webster je už na dôchodku, za sebou má dlhoročné manželstvo, pokojný rozvod, dcéru, ktorá už má vlastnú rodinu. Jedného dňa mu matka jeho dávnej priateľky, ktorú stretol len jediný raz v živote a aj to pred štyridsiatimi rokmi, zanechá v závete peniaze a denník jeho dávneho priateľa. A vďaka tomuto útržku minulosti začne Tony spomínať. A zistí, že spomienky menia minulosť a ak sa odrazu ocitneme tvárou tvár nejakému dôkazu z minulosti, ktorý nám ukazuje, akí sme boli naozaj a že je to vlastne inak, ako si sami seba pamätáme, tak nás to doslova šokuje.

Zo začiatku som bola trochu prekvapená, prečo práve takýto bežný príbeh zo života, o dávnom nájdenom a stratenom priateľovi, o vzťahu, ktorý neskončil veľmi dobre, dostal Man Bookerovu cenu za rok 2011, ale keď som príbeh dočítala, tak som ešte dlho sedela a rozmýšľala o ňom. Je to totiž pohľad do duše starého človeka, ktorý cíti, že sa blíži jeho koniec, a uvedomuje si, že vek nám málokedy prinesie ten oddych, o ktorom si myslíme, že k starobe patrí. Je to príbeh o tom, ako človeka dokáže jeden nerozvážny list napísaný v mladosti v záchvate žiarlivosti prenasledovať svojimi následkami ešte takmer o polstoročie neskôr.

Sú knihy, ktoré sa najlepšie čítajú za určitých okolností alebo v určitom prostredí, a The Sense of an Ending je príbeh na daždivý večer, keď počuť kvapkanie dažďa na streche a celý svet už stíchol v nočnej tme. Keď si až fyzicky uvedomíme plynutie času.

„I survived. ´He survived to tell the tale´ - that´s what people say, don´t they? History isn´t the lies of the victors, as I once glibly assured Old Joe Hunt; I know that now. It´s more the memories of survivors, most of whom are neither victorious nor defeated."

Slovenský preklad vyšiel pod názvom Pocit konca v Artfore (aj keď „Tušenie konca" by podľa mňa vystihovalo aj názov aj samotnú knihu omnoho lepšie).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?