Babylonský příběh / Konec nylonového věku

Autor: Ivana Krekáňová | 15.3.2012 o 11:40 | Karma článku: 4,65 | Prečítané:  470x

Tieto dve poviedky Josefa Škvoreckého vyšli nedávno po prvýkrát v spoločnom vydaní, pretože, ako sa píše na prebale, nadväzujú na seba časovo aj tematicky. Priznám sa, že pri veľkosti mojej antiknižnice bol Škvorecký doteraz pre mňa najmä synonymom Tankového praporu (zatiaľ jediné, čo som od neho čítala), ale po zhltnutí tejto útlej a veľmi čitateľnej knižočky sa už neviem dočkať jeho ďalších.

Babylonský příbeh je kratučká poviedka z ulíc Prahy tesne po vojne, kde sa dve dievčatá snažia zvádzať amerických vojakov, ktorých tam je stále dosť, pretože od nich môžu získať nylonky, vzácny to luxus v tomto povojnovom čase. Je to hlavne o jednej dvojici mladého českého dievčaťa, ktoré zaujímajú len nylonky a cigarety a zábava, a amerického vojaka, s ktorým strávi v Prahe jedno popoludnie. On si chce pozerať pamiatky („Evropa je plná krásných věcí. Krásných a zničených." ) a ona sa nevie dočkať, kedy si spolu pôjdu konečne vypiť a trochu sa zabaviť. Nerozumejú si skoro vôbec, jej angličtina je obmedzená na „O.K.!" a „jes", to už vie lepšie nemecky, a tak sa snažia o rozhovor anglicko-nemecko-českou hatlaninou, ale ich vzájomné nerozumenie si nie je len o jazyku, a o tom je clá poviedka - je to nerozumenie si dvoch veľmi rozdielnych svetov.

„Člověk neví, co se skrývá pod kůží, jaká prázdnota nebo hrůza minulosti nebo křivda světa, do něhož nikdo nevcházíme moudrý a z něhož nikdo neodcházíme dokonalý. Svět však se nás neptá a žádá nás, abychom žili podle zákonu, které určuje on. Neohlíží se na naši nedokonalost. V tomto světě je třeba být vděčen za málo. Za slunečné odpoledne v neděli, za čokoládový dort v přítmí deštivého večera, za černý lesk Steinwaye v rohu pokoje a za kovové, nelidské tóny jeho kovových strun, za ty krásné, plavé, vykartáčované dívčí vlasy."

Konec nylonového věku sa už na rozdiel od Babylonského príbehu posunul v čase, je tesne po prevrate v štyridsiatom ôsmom a pražská zlatá mládež, tá „zásobárna krásně plytkých řečí" sa ešte stále snaží žiť večierkami, swingom, džezom, klubmi a angličtinou, ale už začína tušiť, že jej koniec prichádza (Heslo k prvému máju: „Jediný způsob, jak to přežít, je udělat si z toho dobrodružství.") a bezstarostným životom sa snaží zaháňať strach z toho, čo prichádza.

„A po nás přijde socialistická potopa a bolševizmus, a je to samozřejmě správný a nutný, ale ať přijde až po nás."

Celá poviedka sa točí okolo jedného dňa, kedy sa všetky postavy príbehu pripravujú na bál amerického inštitútu, kde sa večer všetky aj stretnú: statkárova dcéra (na ktorej Škvorecký brilantne opísal, ako podceňujeme nešťastie jednotlivca z jeho vzhľadu); učiteľ, ktorý nemal dosť známostí na to, aby ho neposlali preč z Prahy učiť do nejakého zapádakova („Věděl pouze, že v pondělí odjíždí do Ústí nad Labem nastoupit místo ve školské službě dle výnosu MŠVU, aby sehrál svou čestnou úlohu v radostném přerodu české vesnice."); presvedčený člen strany s buržoáznou manželkou (ktorý sa rozhodne prerobiť ju aj proti jej vôli, pretože revolúcia v ľuďoch je ešte krutejšia ako tá na uliciach, a udať jej milenca).

„Jenomže fabrika byl pracovní poměr nadějeplně ohraničený přicházejícím koncem války. To, co se začne od pondělí táhnout ničivou neurčitostí míru, bude jiné a horší otroctví, poddanství bez naděje na sladkou svobodu svobody. Zbude jen jedna svoboda. Ta spočívající v pochopení nutnosti."

Prečítajte si: „Babylonský" životný príbeh Josefa a Zdeny Škvoreckých

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?