Nebrala som to samozrejme tak extrémne, že deti mať nikdy nechcem, len som to akosi posúvala a neriešila, chodili sme na výlety, stanovačky, na hory, koncerty... Bola som si istá, že ten správny čas príde sám od seba. Keď som začala pri triedení kníh podvedome rozmýšľať, že túto staručkú knižku o dinosauroch ešte nevyhodím (to nechám, veď to raz možno budú čítať s baterkou pod paplónom moje deti), a aké to bude super, keď budú raz moje deti čítať Foglara (takže toho si tiež nechám zabaleného v krabici), zrazu som si jasne uvedomila, že ten čas práve prišiel.
A tak som sa stala tým, čím som nikdy byť nechcela - maminou a domácou papučovou kráľovnou. A tento rodinný život, keď ráno spolu všetci vstávame, keď riešime, že už potrebujeme väčší spací vak, keď rozmýšľam, čo tak spravím dnes na večeru a keď si konečne s manželom večer spolu sadneme k filmu a čvirik sladko spí, je krásny. Neverte tým, ktorí vám tvrdia, že s príchodom detí celý váš doterajší život úplne skončí. Nie je to ani zďaleka pravda. Len si trochu preorganizujete čas, ale na svoje myšlienky a svoje záľuby si vždy nájdete čas, ak budete naozaj chcieť. A nikdy nemajte deti len preto, že vám niekto hovorí, že za chvíľu už na to budete starí, že už by ste mali, že už sa nevie dočkať vnúčat. Majte ich preto, lebo to už sami chcete a tešíte sa, ako si s nimi budete chodiť púšťať šarkany a opekať, tešíte sa na to, že budete mama a tato.
Vaše doterajšie strachy (čo ak nespravím štátnice, čo ak nabúram, čo ak nezarobím na odvody) nahradia strachy nové (čo ak bude postihnutý, čo ak práve jeho postihne syndróm náhleho úmrtia novorodencov, čo ak sa mu niečo stane) a niekedy budete mať pocit, že tá obrovská zodpovednosť za to maličké stvorenie, ktoré je úplne bezbranné a úplne na vás závislé, vás zadusí, ale potom sa na vás ráno usmeje z postieľky tým svojím šťastným bezzubým úsmevom a vy si uvedomíte, že práve toto je ten najkrajší pocit na svete. Mať rodinu je úžasné.
