Cormac McCarthy - The Road

Autor: Ivana Krekáňová | 7.2.2012 o 10:44 | (upravené 7.2.2012 o 10:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  230x

Cesta je desiaty román Cormaca McCarthyho, ktorý nám predstavuje víziu postapokalyptickej Ameriky. Výnimočný je príbeh v tom, že nie je o samotnej katastrofe, ktorá ostáva neznáma a nepomenovaná, ale o tom, čo sa stalo potom. Príbeh začínajúci bez histórie a kontextu, ktoré voči pohľadu na strašnú stratu a umierajúci svet, kde sa vzduchom vznáša prach a popol, slnko nevidieť, voda je sivá, ohnivé búrky ničia zvyšky lesov a noci sa trasú zemetraseniami, ani nie sú dôležité.

the-road.jpgPrvé roky po katastrofe sú opísané pár slovami, ktoré vám ale ukážu celú tú hrôzu prežívania po konci civilizácie. Do roka nebolo v obchodoch žiadne jedlo a mestami sa začali preháňať tí silnejší. Matka dávno spáchala samovraždu (so slovami, že sa nebude dívať na to, ako jej jedia syna).

„Within a year there were fires on ridges and deranged chanting. The screams of the murdered. By day the dead impaled on pikes along the road."

Spálenou krajinou ide otec a syn, ktorí ostávajú bezmenní. Majú len pištoľ s dvoma nábojmi, nejaké oblečenie a vozík s jedlom, ktoré sa im podarí sem-tam po ceste nájsť. Smerujú na juh a k oceánu, kde dúfajú nájsť teplejšiu klímu a možno nejaký zvyšok civilizácie, pričom sa snažia vyhýbať sa stretnutiam s inými. Ich najväčším problémom je jedlo a topánky („Mostly he worried about their shoes. That and food. Always food"). Ich cesta a každodenné prežitie v surovom svete, kde ľudskosť už dávno vymrela, je hlavnou dejovou líniou.

„Desolate country. A boarhide nailed to a barndoor. Ratty. Wisp of a tail. Inside the barn three bodies hanging from the rafters, dried and dusty among the wan slants of light. There could be something here, the boy said. There could be some corn or something. Let´s go, the man said."

Okrem ich každodenného prežitia sa nič iné nedeje. No úplne to stačí na to, aby to bol jeden z najhorších hororov, aké boli v poslednom čase napísané. Zabudnite na upírov a trilery, tu máte scény, z ktorých vám bude fyzicky zle. Ľudia sú jeden pre druhého najväčším nepriateľom, pretože dokážu robiť tie najkrutejšie veci (narazia napríklad na dom, kde istá skupina drží v pivnici zajatých ľudí, ktorým pre jedlo odsekávajú po častiach nohy, ruky a rany spália, aby vydržali dlhšie čerství).

Základom celej Cesty je vzťah otca a syna a rozdelenie tých ostatných na „good guys" a „bad guys". Aj keď sa úprimne snažia nájsť ďalších „good guys", ak niekoho stretnú, radšej sa mu vyhnú, pretože riskovať v tomto svete polokanibalov sa veľmi neoplatí. Otec a syn si o sebe myslia, že patria k tým dobrým. Otec sa napriek svetu, aký okolo nich je, snaží dať synovi nejaké morálne zásady (nikdy by, napríklad, nezjedli človeka) a princípy, podľa ktorých by dokázal rozpoznať dobro a zlo; ale už mu nedokáže sprostredkovať svet, ako vyzeral predtým - keď náhodou nájdu neotvorenú plechovku Coly, je z toho takmer rituál. Napriek takýmto momentom je však otec z úplne iného sveta ako jeho syn a dobre to vie.

„He turned and looked at the boy. Maybe he understood for the first time that to the boy himself he was an alien. A being from a planet that no longer existed. The tales of which were suspect. He could not construct the child's pleasure he'd lost without constructing the loss as well and he thought perhaps the child had known this better than he."

Keď napríklad po mnohých dňoch, kedy nestreli nikoho živého, obchádzajú popáleného muža:

"They followed him a good ways but at his pace they were losing the day and finally he just sat on the road and did not get up again. The boy hung on his father´s coat. No one spoke. He was as burntlooking as the country, his clothing scorched and black. One of his eyes was burnt shut and his hair was but nitty wig of ash upon his blackened skull. As they passed he looked down. As if he´d done something wrong."

Syn mu chce dať silou-mocou niečo na jedenie, a keď tak spraví, človek nič nepovie, nepoďakuje, nezaželá všetko dobré. Otec ani nevie, prečo by mal chcieť, aby mu človek nejaké šťastie zaželal - už ani nevie, čo to šťastie znamená.

"The world shrinking down to a raw core of parsible entities. The names of things slowly following those things into oblivion. Colours. The names of birds. Things to eat. Finally the names of things one believed to be true."

Odsek po odseku a vetu po vete budete čítať so zadržaným dychom, či prežijú ďalšiu noc napriek tomu, že tam deja (teda okrem toho každodenného prežitia) veľa nie je. Je to obnažená a bezútešná smrť ľudstva, ale zároveň plná krásnej ľudskosti a vrúcnej lásky otca k synovi. Jeho syn je to jediné, čo ho drží pri živote so zvyškami toho, čo z neho robí človeka, a neustále rozmýšľa, či by dokázal syna zabiť, keď príde čas (aby sa mu nestalo nič horšie):

„Can you do it? When the time comes? When the time comes, there will be no time. Now is the time. Curse the God and die. What if it doesnt fire? It has to fire. What if it doesnt fire? Could you crush that beloved skull with a rock? IS there such a being within you of which you know nothing? Can there be? Hold him in your arms. Just so. The soul is quick. Pull him toward you. Kiss him. Quickly."

Cesta je hrôzostrašná a mrazivá, ale zároveň krásna a jemná. Čítala som ju v origináli a bol to neuveriteľný zážitok, ako je to preložené neviem, ale v pôvodnom znení naozaj vynikne brilantný rozprávačsky štýl McCarthyho. Je triezvy, holý, akoby zvlečený na kosť a jediné slovo tam nie je navyše, jedným-dvoma starostlivo vybranými slovami dokáže povedať niečo, z čoho vás zamrazí.

Cesta získala v roku 2007 Pulitzerovu cenu za literatúru. V roku 2009 natočil režisér John Hillcoat podľa románu rovnomenný film.

Článok bol uverejnený na artblogu.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?